Od nahnevaného regulára k hviezde
Jaffe v aute otvorene priznáva, že stále sa cíti viac ako grinder než ako „content creator“. K obsahu sa vraj dostal veľmi jednoducho – bol nahnevaný, a tak, keď ho niečo naštvalo zapol kameru. Spomína historku s festivalom Burning Man, kde ho polka pokrového Twitteru posielala „do púšte na halucinogény“, zatiaľ čo tí istí ľudia ho o pár mesiacov ani nepozdravili pri stole – presne ten typ pokrytectva, na ktorý si rád posvieti. Keď zistil, že podobné príhody mali aj ďalší hráči a jeho monológy im robia „katarziu“, jeho rozhovory bez servítky sa začali virálne šíriť.
Ako s úsmevom dodáva, nie je z generácie TikToku – blíži sa k štyridsiatke a „influencer“ kariéra mu dlho pripadala absolútne cudzia. Napriek tomu si svoje publikum našiel: najskôr v krátkych videách, potom v komentátorských sedačkách. Pre WSOP aj ďalšie značky odkomentoval viacero finálových stolov a Tuckman v podcaste priznáva, že z „nahnevaného týpka z Twitteru“ sa stal legitímny partner k mikrofónu, ktorý vie prepnúť medzi serióznou analýzou a zábavnou talk-show podľa toho, čo si finálový stôl vyžaduje.
Jeden telefonát od konca: príbeh náramku z roku 2012
V jednej z najsilnejších pasáží sa Tuckman vracia do roku 2012 – leta, ktoré Jaffeho takmer definitívne odsunulo od pokru. Po Black Friday odišiel Will do Kostariky grindiť online, potom prišiel na WSOP s plánom odohrať „asi tridsať eventov a ak to nevyjde, nájsť si niečo iné“. Jeho run bol katastrofálny, posledné doláre prehral v cash game a tak si išiel baliť kufre. Vtedy prišiel zúfalý telefonát kamarátovi o štvrtej ráno: „Požičiaš mi tisícku, chcem sa zaregistrovať do zajtrajšieho $1k.“ O pár hodín neskôr túto tisícku premenil na 500.075$ a svoj prvý WSOP náramok v evente #54.
Jaffe priznáva, že bez tohto výsledku by dnes pravdepodobne v pokri nebol. Zároveň úprimne dodáva, že občas mu napadne aj opačný scenár: „Áno, niekedy si poviem – čo keby som to prehral a život ma dokopal ísť inou cestou?“ Napokon však dodá, že takýto výsledok sa jednoducho nedá ľutovať – turnaj s viac než tromi tisíckami entries je skúsenosť, kvôli ktorej vôbec hráte MTT.
Život medzi rodinou v New Yorku a kasínami
Napriek tomu, že väčšina fanúšikov ho pozná cez jeho ostré debaty, Jaffe je v jadre stále čistokrvný grinder. V 888Ride priznáva, že hold´em ho po rokoch prestal baviť a súčasne sa stal omnoho náročnejším – viac solverov, viac štúdia, viac práce na hre. Pred 13 rokmi preto presedlal na PLO, vtedy ešte pomerne „novú hračku“ pre mnohé kasína – a stal sa full-time PLO regom, dávno predtým, než sa do hry pustila mladá generácia.
Dnes hrá takmer výlučne PLO cash games, či už v kasínach, alebo na aplikáciách, a sám o sebe hovorí ako o „super grinderovi“. Tuckmanovi ukazuje mobil, kde má za týždeň odohraných 40 hodín – a to ešte nie je koniec. Žije v štáte New York, štyri až päť hodín od najbližšieho kasína, takže jeho typický trip vyzerá takto: sadnúť do auta, odšoférovať niekoľko hodín, zahrať 24-hodinový maratón, pár hodín spať a takto dokola. Nie je to ideálny instagramový high roller lifestyle, ale práve táto ochota „točiť veľký objem hodín“ podľa neho najviac rozhoduje o tom, kto sa dokáže pokrom dlhodobo živiť.
Poker pre introvertov: solvery, AI a koniec trash talku
Jaffe patrí medzi tých, ktorí na vlastnej koži zažili dve úplne odlišné éry pokru. Keď začínal, dominovali extroverti – Sammy Farha, stará „Vegas school“, trash talk, dlhé konverzácie pri stole, hranie proti súperovi, skôr než spoliehanie sa na na solver. Dnes to podľa neho vyzerá presne naopak: top regovia sú väčšinou introverti, ktorí dokážu sedieť hodiny pri počítači, púšťať simulácie, tráviť noci v GTO Wizardoch a analyzovať každú bet size. „Najväčšou zmenou je technológia a AI – teraz je oveľa jednoduchšie naučiť sa hrať dobre veľmi rýchlo,“ hovorí v podcaste.
Zároveň priznáva, že toto prostredie nie je preňho. Nepovažuje sa za matematického génia, nechce mať v hlave miliardu výpočtov a tabuliek – jeho hlavnou zbraňou bola vždy adaptácia na ekosystém a schopnosť čítať ľudí pri stole. Aj preto čoraz menej hrá klasické no limit turnaje a necháva ich solver generácii, ktorá má chuť „robiť domáce úlohy“. Pre rekreačných hráčov má však jasný odkaz: pokiaľ ste ochotní trochu študovať, poker nikdy nebol prístupnejší – nástroje, ktoré kedysi mali iba nosebleed regovia, sú dnes dostupné každému.
WSOP a budúcnosť pokru
Keď dôjde reč na World Series of Poker, Jaffeho tón sa prekvapivo zjemní. WSOP podľa neho nie je dokonalé – dlhé rady, občas slabší dealeri či chaotické momenty k veľkým sériám jednoducho patria. Napriek tomu hovorí veľmi jasne: „Je to mesiac a pol v lete, niečo, čo nemá vo svete obdoby. Je to Mekka pokru.“ Pripodobňuje to k dovolenke na Havaji – môžete sedieť na pláži a sťažovať sa na piesok, ale stále sedíte na jednej z najkrajších pláží na svete. Namiesto večného nadávania navrhuje WSOP brať ako festival pokru, kde ste jednoducho radi, že ste tam.
Jaffe si myslí, že najväčšou brzdou rastu pokru, ako televíznej zábavy, je pomalosť hráčov. Dlhé tankovanie s J-5 offsuit podľa neho zabíja tempo show – navrhuje väčšie využitie shot clockov a technológií, ktoré donútia ľudí hrať rýchlejšie. A pridal by aj stimul na osobnosť: vtipkuje, že na TV stole by mali mať hráči povinnosť povedať aspoň „50 slov“, inak by si zaslúžili penalizáciu. V jadre však ide o vážny point – ak má poker konkurovať iným formátom, potrebuje postavy, humor a energiu za stolom, nie sedem tichých solver botov v kapucniach.
Medzi grindom a mikrofónom: čo bude ďalej?
V závere epizódy je cítiť, že Jaffe stále hľadá balans medzi viacerými rolami. Ostré debaty ho preslávili, no dnes ho mnohí vnímajú ako jedinečnú osobnosť pokrového sveta. Dokonca na Global Poker Awards za získal cenu Twitter Personality. Komentovanie miluje, ale vníma ho ako klasickú prácu so šéfmi, rozvrhom a politikou, v ktorej sa necíti úplne doma. Poker ho stále živí, PLO grind mu berie väčšinu času a rodina v New Yorku má prirodzene prednosť.
Zároveň si však necháva otvorené dvere – či už k veľkým finálovým stolom v štúdiu, alebo k dlhým hodinám grindu na virtuálnych stoloch. To, ako bude vyzerať ďalšia kapitola jeho kariéry, si však necháva pre seba. Ak chcete počuť celé príbehy o tom, ako takmer skončil, o šialených cash game tripoch a o tom, prečo ho napriek všetkému poker stále baví, pustite si celú epizódu tohto rozhovoru:
Zdroje: 888ride, WSOP, PokerNews, PokerFuse, Poker.org
Viac z 888 Ride:
Michael „The Grinder“ Mizrachi: Životný run, ktorý Phil Ivey nazval najväčším výkonom v histórii
Josh Arieh: Sedem náramkov, zranené ego a comeback, ktorý ešte neskončil
Joe Cada: Ľudia hovorili, že som mal len šťastie. Ale ja som vedel, že viem hrať
Matt Berkey: High roller hráči sú možno dvadsaťkrát lepší než ja – ale ja zarábam viac
Daniel Negreanu: Čím mám viac haterov, tým viac si uvedomujem, že som niekto
Shaun Deeb: Rád poukazujem na šmejdov a podvodníkov, pokrové odvetvie treba vyčistiť
