Poker v Texase: Od divokého západu po právne vákuum
Poker bol v Texase vždy súčasťou kultúrneho koloritu. V prvej polovici 20. storočia sa stal obľúbenou zábavou v salónoch a na rančoch a časom z tohto prostredia vzišli legendy ako Doyle Brunson, Amarillo Slim a Johnny Moss, ktorí si napokon vybudovali svoju reputáciu naprieč pokrovou komunitou. A práve v Texase vznikol aj Texas Hold’em, ktorý sa neskôr stal dominantnou variantou v Las Vegas a na celom svete.
Napriek tejto bohatej histórii sa Texas rozhodol ísť inou cestou. V roku 1903 štát zakázal všetky formy hazardu, čo zahŕňalo aj poker. V súčasnosti sa medzi legálne formy hazardných hier v Texase radí len Texaská lotéria, stávky na dostihy koní a chrtov, charitatívne tomboly a bingo a kasína pôvodných obyvateľov Ameriky.
Kedy je poker v Texase legálny?
Podľa 47. kapitoly Texaského trestného zákonníka, je hazardná hra trestným činom, pokiaľ nie je splnená trojica výnimiek, ktoré umožňujú tzv. „sociálnu hru“. Poker sa teda považuje za legálny iba vtedy, keď:
-
Hra prebieha na súkromnom mieste: Ide o miesto, ktoré nie je prístupné verejnosti bez súhlasu hostiteľa. Typicky ide o domácnosti alebo uzavreté priestory so vstupom len pre členov.
-
Nikto nezískava ekonomický prospech inak ako osobnou výhrou: Organizátor nesmie vyberať vstupné, rake (províziu z potu), ani žiadne iné poplatky spojené s účasťou na hre. Výnimkou sú čisté výhry hráčov.
-
Všetci hráči majú rovnaké šance: Hra musí byť spravodlivá, bez výhod pre kohokoľvek
Ak sa poruší čo i len jedno z týchto pravidiel, ide podľa zákona o nelegálnu hazardnú činnosť.
Ako sa zákon obchádza? – Kreatívne cestičky pokrových klubov
Hoci sú pravidlá prísne, v praxi sa vyvinuli dômyselné modely, ako literu zákona dodržať, ale zároveň prevádzkovať pokrové herne. Najznámejší model funguje na báze členských klubov, ktoré teoreticky nespĺňajú definíciu nelegálneho hazardu.
1. Členské pokrové kluby
Tieto kluby fungujú ako súkromné organizácie, kde hráči musia byť registrovaní členovia. Model sa zakladá na tom, že:
-
Kluby neberú rake – teda neodoberajú percento z každého potu pri cash game
-
Účtujú si poplatok za čas alebo členstvo – napr. 10$ na hodinu za „prenájom miesta pri stole“ alebo mesačný členský príspevok
-
Sú prístupné len členom – verejnosť sa nemôže len tak prísť pozrieť
Tento model umožňuje dodržať zákonné výnimky, keďže miesto je súkromné. Prevádzkovateľ nezarába priamo z hazardu a pri hre vytvára všetkým hráčom rovnaké podmienky na hru, respektíve výhru.
Aj keď to vyzerá jednoducho, aj tu vznikajú rôzne problémy - interpretácia zákona sa totiž mení podľa konkrétneho mesta a šerifa. To, čo napríklad v Austine funguje legálne celé roky, môže byť v Houstone ukončené pre „nelegálne podnikanie“. Mnohé mestá (napr. Dallas či San Antonio) si vykladajú zákony odlišne a niektoré kluby boli aj napriek starostlivému právnemu modelu zatvorené.
Napríklad v Dallase mesto najprv schválilo prevádzku Texas Card House, ale neskôr mu odobrali povolenie na činnosť, čo viedlo k právnym sporom. Podobné prípady sa odohrali aj v iných mestách, kde kluby čelili zatváraniu napriek predchádzajúcemu súhlasu úradov. Tento právny chaos spôsobuje neistotu nielen pre prevádzkovateľov klubov, ale aj pre hráčov, ktorí hľadajú legálne a bezpečné miesta na hru.
2. Súkromné hry
Ďalšou legálnou formou sú domáce hry, ktoré bežne prebiehajú medzi priateľmi alebo známymi. Sú legálne, pokiaľ nedôjde k porušeniu čo i len jednej zo spomenutých výnimiek.
Ak by si však niekto organizoval "domáce hry" pravidelne a zarábal by z nich, už by sa to kvalifikovalo ako nelegálny gambling.
3. Kasínové plavby: Poker na otvorenom mori
Jedným z najkreatívnejších spôsobov, ako sa Texasania vyrovnali s legislatívnymi obmedzeniami, bolo presunúť poker tam, kde sa texaské zákony nekončia – ale kde už žiadne neplatia. Na more. Od konca 80. rokov začali z prístavov ako Galveston, Port Aransas, Corpus Christi či Freeport odchádzať špeciálne lode – tzv. kasínové výletné plavby. Loď sa vydala do medzinárodných vôd, teda viac než 12 námorných míľ od pobrežia, kde už neplatili federálne ani štátne zákony o hazardných hrách. Tam sa otvárali automaty, karty, ruleta – a samozrejme, stoly pre Texas Hold’em.
Spočiatku museli lode oficiálne smerovať do cudzieho prístavu (napr. v Mexiku), hoci sa k nemu nikdy reálne nepriblížili. Neskôr sa táto požiadavka zrušila, no federálny zákon z roku 1948 naďalej vyžadoval buď návštevu zahraničia, alebo plavbu trvajúcu aspoň 24 hodín. To zabilo veľa projektov už v zárodku.
Slávne lode a ich osudy
-
Le Mistral (1988–1992) – loď z Port Isabel, ktorá „plávala do Mexika“, no skončila bankrotom
-
Texas Treasure (1999–2008) – najznámejšia loď, ktorá sa z Port Aransas presunula do Palm Beach, no napokon sa vrátila späť a vydržala najdlhšie zo všetkých
-
Aransas Queen Casino / Jacks or Better (2015–2018) – posledný pokus o oživenie modelu. Loď sa po pár rokoch presťahovala do Georgie
4. Nelegálne hry
Tam, kde zákon neponúka jasné pravidlá, vzniká tiež priestor pre ilegálne herne. Tieto nelegálne hry často priťahujú kriminálne živly a môžu viesť k násiliu a iným problémom. Podľa správ sa v Texase vyskytli rôzne prípady lúpeží a násilností spojených s nelegálnymi pokrovými hrami.
Texaský Paradox
Texas Hold’em môže byť symbolom Texasu, no v jeho domovine je naďalej prenasledovaný. Napriek tomu si poker stále nachádza cestičky k hráčom. Je to ukážka toho, že vášeň pre hru dokáže prežiť aj najprísnejšie zákazy.
V konečnom dôsledku je otázka legalizácie pokru v Texase viac ako len o hazarde – ide o stret kultúr, morálky, biznisu a histórie. A zatiaľ čo zákon zostáva neústupný, hráči hľadajú nové spôsoby, ako udržať ducha Hold’emu nažive.
Zdroj: Sora, WIkipedia, PokerNews, Upswing Poker
