Zrod hracích kariet a tvár monarchu
História hracích kariet siaha až do arabského sveta. Podľa zápisov talianskeho kronikára Niccola Caveluzza sa v Európe objavili okolo roku 1375, kedy sa nová kartová hra rozšírila z moslimských krajín cez Španielsko. Prvé karty nemali tváre, keďže islam zakazoval zobrazovanie ľudí, no čoskoro sa ich dizajn začal meniť.
Moderný 52-kartový balíček, aký dnes poznáme z pokru, sa zrodil vo Francúzsku. Na dvore kráľa Karola VI., známeho aj ako „Šialený“, vznikli prvé ilustrované karty. Traduje sa, že dvorný umelec Jacquesmin Gringonneur mal nápad použiť portréty známych historických postáv pre figúry – kráľov, dámy a jackov. Farby kariet – srdcia, piky, káry a trefy – symbolizovali sociálne vrstvy: kňazov, šľachtu, obchodníkov a roľníkov. V tomto kontexte kráľ sŕdc predstavoval vrchnosť duchovnej moci.
Karol Veľký ako prototyp Kráľa sŕdc
Prvým a najvýznamnejším historickým predobrazom Kráľa sŕdc bol Karol Veľký (Charlemagne) – franský vládca, ktorý zjednotil väčšinu západnej a strednej Európy a založil základ Svätej rímskej ríše. Jeho meno sa stalo synonymom pre slovo „kráľ“ v mnohých európskych jazykoch. Vládol takmer pol storočia, mal päť manželiek a najmenej dvadsať potomkov, čím sa stal legendou už za svojho života.
Neskôr sa v rôznych kartových sadách objavili aj iné postavy ako Kráľ sŕdc – napríklad Karol I. Anglický, cisár Konštantín Veľký, spisovateľ Victor Hugo alebo generál Georges Boulanger. V niektorých kultúrach sa v tejto úlohe objavil aj knieža Vladimír Svätý či dokonca ruský cár Mikuláš II.
Ako vznikol „Samovražedný kráľ“?
Najzvláštnejší aspekt tejto karty je jej prezývka – „Suicide King - Samovražedný kráľ“. Karta zobrazuje kráľa, ktorý si zdanlivo zapichuje meč do hlavy. V skutočnosti však nejde o úmyselné zobrazenie samovraždy.
Pôvodne držal srdcový kráľ bojovú sekeru – typickú pre neskorý stredovek. Keď sa dizajn kariet štandardizoval podľa francúzskeho Rouenského vzoru v 15. storočí, zbraň sa zmenila na meč. Dôvod bol prostý – tlačiarenské možnosti tej doby neumožňovali precízne detaily a meč bol jednoduchší na zobrazenie než sekera.
V priebehu stáročí, pri opakovaných tlačiach, sa ilustrácia postupne deformovala. Perspektíva bola zle pochopená, detaily sa strácali, až vznikol vizuál, v ktorom sa zdá, že kráľ si meč vráža do lebky. Tento omyl sa však stal ikonickým a prezývka „samovražedný kráľ“ zľudovela medzi hráčmi pokru po celom svete.
Symbolika a duchovný význam
Srdce ako farba reprezentuje lásku, emócie a duchovno. V náboženskej symbolike je preto srdcový kráľ obrazom duchovného vodcu – niekedy silného, inokedy tragického. Podľa niektorých interpretácií práve tento obraz znázorňuje sebaobetovanie, čo zodpovedá ideálu kresťanského panovníka – obetujúceho sa pre svoj ľud.
Po Francúzskej revolúcii sa hierarchia kariet zmenila – eso nahradilo kráľa ako najvyššiu kartu. Symbolicky tým ľud zvrhol monarchiu a postavil sa na čelo spoločenskej moci. Aj to možno vnímať ako súvislosť s motívom „samovražedného kráľa“ – pád kráľa, ktorý stratil svoju absolútnu autoritu.
Srdcový kráľ ako zrkadlo dejín
Karta srdcového kráľa je jedinečná nielen svojou ikonografiou, ale aj schopnosťou reflektovať históriu a kultúru. V rôznych epochách niesla tvár tejto karty inú podobu, od panovníkov, cez spisovateľov až po vojvodcov. Napríklad počas druhej svetovej vojny bol dokonca využitý v propagandistických kartových sadách ZSSR – s karikatúrami nacistických lídrov.
Zatiaľ čo ostatné karty si zachovávajú štandardné výrazy, srdcový kráľ je výnimočný. Je to karta, ktorá žije vlastným životom, neustále sa mení, klame svojím výzorom a zároveň fascinuje hráčov i historikov.
Dve ľavé ruky a filmová sláva
Kuriózny moment zažil srdcový kráľ aj v 20. storočí. V známom filme Clinta Eastwooda „Pre pár dolárov naviac“ z roku 1965 si pozorní diváci mohli všimnúť Fournierov balíček kariet, v ktorom mal kráľ sŕdc dve ľavé ruky – v jednej tradične držal meč a jednu navyše, ktorá držala kabát. Išlo o tlačovú chybu, ktorá sa vyskytla iba v konkrétnej edícii, ale stala sa kultovou súčasťou histórie tejto karty.
Karta Srdcového kráľa nie je len obyčajný symbol v balíčku. Je to artefakt prechádzajúci stáročiami, v ktorom sa zrkadlí stredoveká moc, náboženská symbolika aj grafické omyly, ktoré mu vdychujú tajomnosť. Jeho prezývka „samovražedný kráľ“ je ironickým svedectvom o tom, ako sa dejiny, umenie a náhoda dokážu spojiť do jedného nesmrteľného obrázku. A práve preto zostáva naďalej Srdcový kráľ najikonickejšou kartou v celom balíčku.
Zdroj: Sora, Wikipedia, Reddit, The Worlds of Playing Cards