V rozhovore pre coachingovú platformu Race to 10 sa Phil Galfond podelil o vlastnú evolúciu – od „grindera videohier“, cez trpké prehry v highstakes live cash games, až po dnešnú úlohu mentora a podnikateľa, ktorý pomáha hráčom s jasným cieľom: vybudovať si bankroll a mindset, ktoré prežijú aj najtvrdšie swingy. Galfond sa zameriava na to, čo väčšina coaching videí a YouTube stratégií prehliada – mentálnu výbavu, osobnú disciplínu a schopnosť prepojiť pokrový svet s tým reálnym, rodinným a pracovným.
Spánok ako základ výkonnosti
Základom jeho dnešného dňa nie sú reporty a výstupy zo solverov, ale rutina. Phil vstáva o šiestej, ide priamo do kancelárie, medzičasom si dá pauzu na jedlo či cvičenie a domov sa vracia o piatej. Dva dni má venované výhradne hovorom, ďalšie dva hlbokej práci bez vyrušení, streda a sobota sú napoly pracovné, napoly rodinné. Tento režim mu umožňuje nielen zvládať biznis a coaching, ale aj udržať kvalitu času s manželkou a synom. Znie to ako plán manažéra z tech firmy, no v skutočnosti ide o najlepší spôsob, ako zostať efektívny – pretože, ako sám tvrdí, obmedzený čas vytvára efektívnosť. A spolu s tým prichádza jeden z najzásadnejších poznatkov: spánok je podľa neho základ výkonnosti – či už ide o pokrový stôl alebo rozhodovanie v podnikaní.
V rozhovore sa Galfond venuje aj hráčom, ktorí sa pokru venujú len čiastočne – popri práci alebo rodine. Tvrdí, že najväčšou prekážkou týchto hráčov často nie je nedostatok času, ale vnútorné napätie. Mnohí chodia hrať s pocitom viny, že ich prítomnosť pri stole niekoho zraňuje, čo vedie k zlým rozhodnutiam ešte predtým, ako sa rozdajú karty. Riešením je otvorená dohoda s partnerom či blízkymi – pokiaľ máš dohodnutý jasný priestor pre hru, ideš hrať s čistou hlavou a nemusíš s každou prehrou bojovať nielen s kartami, ale aj so svojím svedomím. Pre Galfonda osobne je kľúčová ranná energia, a preto by aj part-time hráčom odporučil hrať skôr doobeda – ak to samozrejme umožní dostupnosť hier.
Treba klásť správne otázky
Zaujímavé bolo aj jeho zamyslenie nad štúdiom. Na rozdiel od mnohých coachov, ktorí tlačia na štúdium ako základ rastu, Galfond upozorňuje, že ak niekto štúdium vyslovene neznáša, mal by ho nahradiť hraním a spoluprácou s ostatnými. Podľa neho najväčší posun v kariére neprichádza zo sledovania videí, ale z rozhovorov – s hráčmi, ktorí síce nemusia byť lepší, ale vedia klásť správne otázky a majú chuť sa zlepšovať. Sám najviac vyrástol po boku hráčov, ktorí hrali nižšie stakes, ale mali silný analytický pohľad. Pointa je jednoduchá: netreba hľadať géniov, ale ľudí, ktorí s tebou pôjdu do hĺbky.
Galfond sa podelil aj o niekoľko konkrétnych „mindset hackov“, ktoré odporúča aplikovať každému – bez ohľadu na level. Každú hodinu si dať pauzu, po každom veľkom prehranom pote sa prejsť, pred návratom do hry si položiť konkrétne otázky o svojom mentálnom nastavení. Tieto „bezpečnostné pásy“ ťa môžu ochrániť pred tým, že sa necháš uniesť frustráciou alebo egom. Rovnako zdôrazňuje hodnotu pohľadu z nadhľadu – keď prehráš sedem buy-inov, nie si „mimo kurzu“, si presne tam, kde máš byť, ak si pozrieš svoju cestu na päť rokov dopredu. Pozri sa na to zo širšieho kontextu a zistíš, že je to len jedna vlna na dlhšej ceste.
Radšej ostať pri zemi
Diskusia sa dotkla aj otázky, či má význam „šplhať“ do vyšších stakes len preto, aby si dosiahol vyššiu hodinovku. Galfond varuje: vyššie stakes znamenajú väčšie výkyvy a viac stresu. Ak nie si pripravený zvládať túto volatilitu, tvoje teoretické EV sa môže v praxi premeniť na katastrofu. Aj preto radí rekreačným hráčom, aby si radšej udržali pokoj v menšej hre, kde je nižšia variancia a vyššia istota – lebo EV nie je len o číslach, ale aj o tvojom mentálnom prežití.
Záver rozhovoru bol plný optimizmu. Podľa Galfonda poker nie je na ústupe, práve naopak. Vďaka YouTube, vlogom a formátom na sociálnych sieťach si poker nachádza nové publikum, najmä v live podobe. A to znamená viac hráčov, viac akcie a viac príležitostí – pre každého, kto je pripravený na dlhú cestu. Pretože ako sám hovorí, najväčšia chyba je veriť, že prehrávame, lebo máme smolu. Prehrávame len vtedy, keď sme sa rozhodli prehrávať ďalej.
