Orpenova pokrová cesta nezačala grindom na microstakes ani tisíckami online turnajov. Vyrastal v biznise, vyštudoval stavebné inžinierstvo a ešte pred tridsiatkou mal za sebou úspešné projekty v online gamingu a marketingu. Poker bol dlhé roky pre neho len spoločenskou hrou po práci. Zlom prišiel až v momente, keď sa v Monte Carle stretol s Benom Heathom a Charliem Carrellom a pochopil, že poker je plnohodnotná technická disciplína, ktorú sa dá systematicky študovať.
Poker bez histórie a bez návykov
Mnohých divákov tohto podcastu prekvapilo, že Orpen vstúpil do high stakes bez akejkoľvek „pokrovej minulosti“. Nemal roky online skúseností, nemal ready na súperov ani vybudované návyky. To, čo je pre väčšinu hráčov výhoda, preňho spočiatku predstavovalo obrovský hendikep. Keď sa prvýkrát pozeral na solverové výstupy, vnímal ich ako úplne cudzí jazyk. Farby, kombinácie a frekvencie mu nič nehovorili.
Potreboval dlhé roky intenzívneho koučingu, aby pochopil, čo vlastne solver ukazuje a prečo. Až po období počas covidu sa dostal do bodu, keď bol schopný študovať samostatne. Práve absenciu starých návykov dnes považuje za jednu zo svojich výhod. Nemusel sa „odúčať“ zlé automatizmy a teóriu prijímal ako východiskový bod, nie ako korekciu vlastnej intuície.
Odvrátená strana solverov a kľúčová edge v ICM
Jedna z hlavných tém podcastu je kritika povrchného používania solverov. Podľa Orpena sa veľká časť hráčov uspokojí s tým, že si „klikne“ riešenie a zistí, či bol river call alebo fold „OK“. Tým však končí akékoľvek hlbšie pochopenie, že prečo to tak má byť a aká je logika za daným výsledkom. Orpen tvrdí, že solvery v niektorých prípadoch urobili hráčov horšími, pretože prestali diskutovať o handách, analyzovať konkrétne range súpera a premýšľať v kontexte. Solver im dal rýchlu odpoveď, ale zobral im proces myslenia. Hráči sa prestali pýtať „prečo“ a začali sa uspokojovať s „čo“.
Orpen otvorene hovorí, že väčšinu študijného času venuje ICM. Odhaduje, že dlhodobo ide minimálne o 65 % jeho prípravy. Dôvod je jednoduchý: rozhodnutia, kde ICM hrá rolu, síce nastávajú menej často, no ich finančný dopad je násobne vyšší než bežné chip EV spoty. Zdôrazňuje, že veľkosť fieldu v tomto smere nehrá zásadnú rolu.
Či hráč nastupuje do 400-členného turnaja alebo obrovského masového eventu, percento hráčov, ktorí cashujú, zostáva podobné. A práve v týchto momentoch sa rozhoduje o kariérnych rozdieloch. Podľa Orpena je omnoho väčším problémom otvoriť range o pár kombinácií širšie na finálovom stole bez dobrého dôvodu než spraviť drobnú chybu v early fáze turnaja. ICM chyby sú tiché, no extrémne drahé.
Exploit, backing a variancia
Hoci jeho technický základ stojí na GTO, Orpen zdôrazňuje význam exploitatívnej hry. Priznáva, že v začiatkoch bol až príliš rigidný – odmietal foldy, ktoré solver neodporúčal, a podceňoval odchýlky súperov od teórie. Postupne si však uvedomil, že ľudia nehrajú ako solver. Práve schopnosť rozpoznať, kedy a ako sa súper odchyľuje od teoretickej rovnováhy, je kľúčom k edge. V menších a známejších fieldoch je tento aspekt ešte výraznejší, pretože hráč má viac informácií o tendenciách súperov. Podľa neho je ideálny hráč ten, ktorý rozumie teórii natoľko dobre, že sa od nej dokáže vedome a správne odchýliť.
Významná časť rozhovoru sa venovala backingu. Orpen je známy tým, že backing vníma úplne opačne než väčšina trhu. Hráča nepovažuje za zamestnanca, ale za CEO vlastného „podniku“. On sám je len investor. Pri backingu je extrémne selektívny a tvrdí, že odmieta výrazne viac ľudí, než prijíma. Dôležitá preňho nie je len úroveň hry, ale aj osobná kompatibilita. Poker má byť zábava, nie zdroj napätia. Preto je flexibilný v dealoch, otvorený zmenám a odmieta vytvárať tlak na výsledky.
Orpen otvorene hovorí o tom, že aj najlepší hráč na svete môže desať rokov nič nevyhrať. Pre pokrovú verejnosť je to nepredstaviteľné, no matematicky úplne možné. Práve preto považuje verejné hodnotenie hráčov cez tituly a trofeje za extrémne zavádzajúce. Podľa neho v pokri neexistuje spoľahlivý rating systém. Nevidíme väčšinu hier, nepoznáme presné rozhodnutia a výsledky sú zahltené varianciou. Jediné, čo má skutočnú hodnotu, je rešpekt hráčov, ktorí rozumejú hre a vedia, čo sledujú.
Poker ako proces, nie cieľ
Na záver rozhovoru Orpen zdôrazňuje, že poker preňho nikdy nebol o nálepke „profesionál“ alebo „rekreačný hráč“. Podľa neho existujú len dobrí a zlí hráči. Dôležité je, či sa hráč snaží zlepšovať a či rozumie tomu, čo robí. Poker je podľa neho hra, kde výsledok často klame. Jediné, na čo sa dá spoľahnúť, je proces – štúdium, diskusia, pochopenie a schopnosť znášať neistotu. Kto si tento proces zamiluje, má šancu prežiť aj tie najhoršie runy. Kto sa fixuje len na výsledky, skôr či neskôr narazí na stenu.
Viac z GTO Lab Podcast
Alex Ponakovs: Prečo je samostatné myslenie dôležitejšie než slepé nasledovanie solverov
Nick Petrangelo: V $100k turnajoch už nie sú slabí hráči, o to viac treba stále pracovať
Daniel Negreanu: Byť dlhé roky na pokrovom vrchole je tvrdá drina, nie náhoda
Fedor Holz: Kedysi som chcel výhry, tituly a peniaze. Dnes chcem byť šťastný
Zdroje – Podcast GTO Lab, Flickr, TritonPokerSeries
