Skončiť druhý na Main Evente The Festival Rozvadov je obrovský úspech – aké emócie teraz prežívaš a čo ti z celého zážitku utkvelo najviac v pamäti?
Úprimne, celá táto séria pre mňa prebiehala naozaj zle. Dostalo sa to až do bodu, že ešte pred say 2 som sedel vonku s kamarátmi a rozprávali sme sa o všetkých bad beatoch, ktoré nás postihli. Ani som nemal v pláne hrať—mal som ísť do Španielska. Môj kamarát hral satelit na high roller a ja som si len kúpil lístok, aby som išiel s ním. Potom som si všimol, že vo Flipoch sú voľné dve miesta, a vtedy som si povedal: ‘Kašlime na to, skúsme to.’ Nakoniec som tam vyhral miesto... a teraz mám na svojom konte najväčší výsledok svojho života. Takže áno, som super šťastný—ale zároveň totálne vyčerpaný. Bola to jazda na horskej dráhe, som naozaj unavený, ale toto je úžasný pocit.
Wow, gratulujem, videla som na Hendon Mob, že live poker hráš len asi rok a pol. Čo ťa k tomu priviedlo?
Začal som hrať poker asi pred rokom a pol. Prvých šesť-sedem mesiacov som hral hlavne tu v Rozvadove a na nejakých menších turnajoch, napríklad v Bratislave. Ale vždy som miloval Áziu—keď som pracoval, prázdniny som trávil cez zimu v Thajsku. Takže od začiatku bol môj nápad spojiť poker s trávením zím v Ázii.
Vyskúšal som rôzne krajiny, odohral pár sérií a získal pri tom nových priateľov. Teraz už mám všetko tak trochu vychytané—viem, kam ísť, kde bývať a mám pripravené zázemie na budúcu zimu. To je plán: vrátiť sa tam a pokračovať v hre.
Kedy si sa rozhodol dať pokru full time šancu? Aký bol ten moment, keď si si povedal – idem do toho naplno?
Pracoval som v Prahe, ale potom som dal výpoveď a predal byt. Kým som čakal na peniaze z predaja, rozhodol som sa zahrať turnaj v Showdowne. Bol to vlastne prvýkrát, čo som hral turnaj bez kamarátov, bez alkoholu—úplne sústredený na čo najlepšiu hru. A podarilo sa mi vyhrať.
Vtedy som si povedal, 'Ok, možno by som to mal skúsiť, kým si ujasním ďalšie kroky.' Pokračoval som, prišli dobré výsledky, mal som aj kus šťastia, a jednoducho to začalo dávať zmysel. Povedal som si, že si dám rok—a úprimne, je to oveľa väčšia zábava ako bežná práca. Mal som šťastie a naozaj si tú cestu užívam.
Koľko hodín si vtedy hrával?
Hral som viac-menej každý deň. Koľko hodín presne? To ani neviem – bolo to veľa. Vlastne, posledný mesiac v Ázii som už cítil dosť únavu. Po celom roku, keď som hral takmer denne, som sa stále tešil na stoly… ale v jednom bode už to nadšenie trochu opadlo. Aj keď výsledky boli fajn, vášeň na chvíľu ochabla.
Myslím, že som to prehnal, úprimne. Ale beriem to ako súčasť učenia. V poslednej dobe si dávam viac prestávok, venujem sa aj iným veciam a snažím sa nastaviť udržateľnejší režim. Tento posledný rok bol pre mňa tréningová fáza—hľadanie svojho vlastného rytmu v hre.
Napriek tomu je to ťažké, keď si unavený a výsledky neprichádzajú—je to frustrujúce. Môj plán bol teraz odísť do Španielska na dovolenku, čo sa aj chystám. A mať za sebou takýto výsledok? Tá dovolenka bude o to lepšia. Potom budem v grinde pokračovať—ale už s lepšou rovnováhou.
O Španielsku si sa už zmienil druhýkrát—čo ťa tam ťahá?
Chcel som sa presťahovať do Španielska, chcel som žiť v krajine, kde môžeš byť vonku takmer celý rok v tričku. Navyše, tá predchádzajúca práca bola dosť stresujúca.
Akú prácu si mal?
Pracoval som pre AIG, jednu z najväčších poisťovní na svete. Presunuli celú severskú prevádzku do Prahy a ja som riadil celý projekt. Keďže sme boli v počiatočnej fáze, stále sa riešili nejaké problémy.
Aj keď to bola na papieri práca od deviatej od piatej, v skutočnosti som musel byť k dispozícii neustále. Pamätám si, ako som v noci pozeral film a o desiatej večer mi cinkol Teams - hneď som musel riešiť problém. A vtedy som si povedal: je toto naozaj život, aký chcem žiť? A práve vtedy som začal vyhrávať v pokri.
Čo si sa za posledný rok z tejto skúsenosti naučil?
Naučil som sa naozaj veľa. Kupoval som si knihy, pozeral kurzy, ponoril sa do rôzneho pokrového obsahu. Ale úprimne, najviac mi dali rozhovory so silnými hráčmi, spoločné rozoberanie rúk, rôznych situácií aj mentálnej stránky hry. Celé toto obdobie je pre mňa obrovská škola.
Stále je však čo zlepšovať. Napríklad som si vždy plánoval poriadne preštudovať heads-upy. Nepovedal by som, že je to moja silná stránka a teraz to trochu ľutujem. Najmä keď sa ocitnete v situácii ako je táto, kde na víťaza čaká €90k. Takže áno, prial by som si, aby som venoval viac času štúdiu, možno trochu menej hrať a viac sa zamerať na určité oblasti. Ale to je súčasť procesu.
Pozerala som tvoj záver hry—počas heads-upu si pôsobil veľmi sebavedomo a agresívne. Na čo si pritom myslel, keď si vedel, že práve túto fázu hry si až tak netrénoval?
Všetky aspekty - spočiatku karty chodili dobre, všetko išlo ako má. Ale myslím, že som sa naučil, že najväčšie peniaze sú práve medzi prvým a druhým miestom. Ak sa nabudúce dostanem do podobnej situácie a heads-up stále nezlepším, v podstate odovzdávam súperovi peniaze. Takže by som povedal, že je to najdôležitejšia časť, v ktorej sa chcem zlepšiť.
Veľká vďaka, Oliver!