V článku prezrádza, ako sa z čírej náhody stal jeho návrat na scénu, prečo je preňho bankroll manažment dnes alfou a omegou, a ako vyzerá život pokrového hráča, ktorý to myslí vážne – no nezabudol ani na to, ako si z hry stále zachovať radosť.
Ahoj Milo, tak nám teda prezraď ako si sa na The Festival Rozvadov dostal?
Popravde úplnou náhodou. Na Fortune som sa omylom preklikol a zaregistroval sa do 25 centového satelitu. V ňom som vyhral balíček v ktorom bol zahrnutý lístok na Main Event, ubytovanie a hospitality program.
Čo sa ti najviac páčilo z tohto tvojho pobytu?
Najviac ma baví nasávať atmosféru tohto miesta. Keď som tu bol naposledy, ešte v roku 2013, bolo to úplne iné. Len pár stolov, žiadny hotel... takmer nič.
Ako si sa vlastne dostal k pokru? Spomínaš si, ako to celé začalo?
Začal som už okolo šestnástich, s kamarátmi na internáte. Nikto z nás vtedy netušil, čo je to bankroll management alebo ako sa pokrové prostredie reálne správa. Hrali sme bezhlavo, často sme boli na nule. Postupne som sa začal učiť, najskôr cez videá, potom som prechádzal rôzne fóra a čítal, čo sa dalo.
Mal si v tom období nejaké väčšie úspechy?
Áno, v tých rokoch som hrával hlavne cash games a mal som pár tref, aj cez 100.000 Kč. Hrali sme hlavne v Prahe, napríklad na Smíchově. Bolo to fajn obdobie, ale potom som mal asi desaťročnú pauzu.
Prečo si prestal? Stalo sa niečo konkrétne?
Úprimne, vyhorel som. Potreboval som si oddýchnuť. Až keď mi po rokoch napísal kamarát, či ešte hrám, uvedomil som si, že mi to vlastne chýba. Povedal som si: „OK, pustím si Stáry.“
Čo ťa najviac zmenilo po tej pauze?
Získal som odstup a začal som poker brať s väčšou pokorou. Musel som si dokonca vybaviť papiere na pošte – v Česku musíš oficiálne vyhlásiť, že si gambler, aby si mohol znova hrať. Keď som to odoslal, v ten istý týždeň oznámili, že PokerStars v Česku končí. Tak som prešiel na Fortunu. Môj prvý turnaj tam bol 25-eurový Friday BountyKing – hneď som ho trafil a za prvé miesto som zobral 95.000Kč. A od toho momentu som sa do toho znova ponoril.
Na aké miesta v Česku rád chodíš na poker?
Ja chodím hrávať do Babylon kasína v Liberci. Tie turnaje nemajú závratné garancie, ale mám to od seba len pol hodiny cesty. V Prahe to už dosť vymrelo, väčšina kasín sa tam zatvorila.
Pamätáš si na moment, ktorý zásadne ovplyvnil tvoju pokrovú cestu – niečo, čo ti zmenilo život alebo pohľad na hru?
Bol som zadlžený, rodičia o tom vtedy netušili. Na PokerStars som mal posledných 10 dolárov. Zaregistroval som sa do turnaja, v ktorom hralo 27.000 ľudí. Po 14 hodinách hrania som za prvé miesto vyhral 25.000 dolárov. V tej chvíli som si povedal, že už nikdy v živote nespadnem do dlhov. Keď som mal 18 – 19 rokov, najväčší problém bol, že som nerozumel bankroll manažmentu. Takže som to vždy dotiahol na nulu.
Ako si na tom s bankroll managementom dnes?
Držím si minimálne 100 buy-inov. Ak klesnem pod túto hranicu, idem na nižšie turnaje. Veľa hráčov to nedodržiava a stále začínajú od nuly. Ja si platím väčšinu turnajov do 20 € a drahšie len cez kvalifikácie – z dlhodobého hľadiska je to najrozumnejšie.
Ako vyzerá tvoj bežný pokrový víkend?
V piatok kvalifikácia, v sobotu ďalšia, v nedeľu klasická session. Niekedy hrám aj 15 hodín v kuse. Na Main Evente The Festival som vypadol tri miesta pred peniazmi – to nebol príjemný pocit, zle sa mi spalo.
Čo robíš, keď sa ti nedarí?
Dám si pauzu a vyčistím si hlavu. Hrať sa musí s čistou mysľou. Ak je niečo v osobnom živote rozhádzané, treba to najskôr upratať. Naposledy som mal tri týždne pauzu, pretože toho bolo veľa. Tiež nikdy nehrám na tilte – to je dnes veľká výhoda, že napríklad Fortuna má tlačidlo na zablokovanie účtu na 48 hodín. Sám som ho musel niekoľkokrát použiť, keď som vedel, že som naozaj rozhodený. Dám si pauzu, upokojím sa a až potom sa vrátim k hre.
Čo je pre teba na pokri najviac lákavé?
Gamble mám v krvi už od detstva. Na internáte sme hrávali prší, a dokonca som hrával aj závodne šachy. Baví ma stratégia, rozhodovanie a celý súboj myslenia. Rád som hrával klasické strategické hry, napríklad Age of Empires. Na živom turnaji môžeš sledovať, ako sa ľudia správajú, čítať ich a pracovať so štatistikou.
Vzdelávaš sa aj dnes?
Samozrejme. Každú nedeľu sledujem streamy od českých hráčov ako Prasátko, David, Sprachy, čítam články na SpadePoker, PokerTime… A stále sa učím z live streamov turnajov, napríklad z WSOP.
Ako sa pozeráš na šance na veľkých turnajoch?
Treba byť realistický. Je pekné kvalifikovať sa za pár centov na turnaj s tisíc ľuďmi, ale šanca na výhru je malá. Na menších turnajoch máš reálne väčšiu šancu niečo trafiť. Veľký hit je fajn, ale je to zároveň aj malý zázrak.
Čo považuješ za najdôležitejšie pravidlo pre každého hráča?
Nehrať na tilte. Je to najťažšie, ale zároveň najdôležitejšie. Keď ťa to zožerie, chceš to rýchlo vyhrať naspäť a robíš chyby. Treba sa naučiť pracovať s emóciami, mať správny mindset.
A čo ťa najviac posunulo ako hráča?
Získal som nadhľad. Prestal som riešiť len výsledky a začal riešiť proces. Dnes viem, že buď sa vrátim druhý deň s čistou hlavou, alebo si dám pauzu a nelámem to cez koleno.
Milo ďakujeme ti za rozhovor a nech sa ti darí!