Povedz nám všetkým Franke – ako to celé odštartovalo? Aký bol pôvodný impulz, ktorý viedol k vzniku The Festivalu, a prečo sa ti zdalo, že práve toto je najlepší spôsob, ako uskutočniť svoju víziu?
Takže, môj background je... organizujem podujatia v podstate od detstva. Párty, zábavné akcie, dokonca aj futbalové turnaje. A niekde po ceste prišiel na scénu poker. Myslím, že som prvýkrát hral, keď som mal asi sedem alebo osem, spolu s rodičmi. Keď som v roku 2004 žil vo Fínsku, práve v období internetového poker boomu, začal som viac hrať online aj v kasíne v Helsinkách. Totálne som sa do hry zamiloval.
Približne v tom istom čase sa mi postupne zlepšovali aj moje organizačné zručnosti – viedol som Helsinki Social Club, čo bol v podstate prvý fínsky afterwork párty koncept. Robili sme to každý piatok päť rokov, skrátka sme sa stretávali, socializovali, popíjali bublinky. Keď poker naozaj explodoval, všetky tie firmy ako Betsson a iné sa začali snažiť osloviť hráčov – a naše párty boli perfektné miesto na spojenie s komunitou. Začali sme robiť launch eventy rôznych poker značiek v baroch.
Súčasne som mal kamarátov v Štokholme, ktorí viedli undergroundový poker klub menom Sviten – a práve tam vznikol nápad na súboj Švédsko vs. Fínsko v pokri. Začalo sa to nevinnou rivalitou: Švédi si mysleli, že sú najlepší, a my Fíni sme si mysleli to isté. Takže v roku 2005 som priviedol 50 fínskych hráčov do Štokholmu na poriadny showdown.
Šli sme trajektom – a, tak povediac, veľa sme popíjali. Keď sme dorazili do klubu, už sme neboli v stave hrať – spotení, hluční, totálne na mol. Švédi boli triezvi a pripravení, zatiaľ čo my sme vyzerali, akoby sme práve vyliezli zo saunovej párty. Ale nejako... sme ich rozdrvili. 9 z 10 hráčov na finálovom stole boli Fíni. Čisté šialenstvo. Takto Fínsko vyhralo historicky prvý 'Poker-Finnkampen'.
Potom sme sa rozhodli robiť to častejšie a tentokrát legálne. Začali sme organizovať turnaje v Tallinne – štyrikrát do roka počas niekoľkých rokov. V tom istom období sme si uvedomili, že hráči potrebujú pomoc pri uzatváraní zmlúv s poker roomami. Tak som spoluzaložil firmu Poker Icons – v podstate talentová agentúra pre pokrových profesionálov. Zastupovali sme hráčov ako Anette Obrestad, Chris Moorman, dokonca Devilfish a na čas aj Jamie Golda. Mali sme asi 10 profíkov na Full Tilt a niekoľko ďalších na PokerStars.
V tom čase som ešte pracoval v Nokii, ale postupne som sa viac zapájal do tohto – najmä keď sme zistili, že niektorí partneri zle hospodária s financiami. Museli sme pár ľudí vyhodiť a dať veci do poriadku. Stal som sa CEO, snažil som sa firmu postaviť na nohy – a práve keď sa začalo dariť, bum – prišiel Black Friday. Online poker skrachoval zo dňa na deň. To bol koniec Poker Icons. Ale cez to všetko sme ďalej organizovali nordické turnaje – ako Fínsko vs. Švédsko – a budovali komunitu. Tam sa to začalo.
Takže si mal agentúru a tú si spojil s organizovaním pokrových podujatí?
Po tomto všetkom som v roku 2014 som spoluzaložil Cash Game Festival, s viac než 30 zastávkami po celej Európe. Bol populárny, ale monetizácia bola náročná. Počas COVID-u som si dal pauzu, ale uvedomil som si, že mi poker chýba. Zistil som, že peniaze sa presunuli do iných hier – blackjack, ruleta, automaty – a dostal som nápad vytvoriť pokerový festival zmiešaných hier, stále s jadrom v pokri, ale otvorený aj ďalším formátom.
Nápad som predstavil PokerListings, nadviazali sme partnerstvo, ale kvôli ďalšej vlne COVID-u bol prvý event v Tallinne zrušený. Nakoniec sme odštartovali v Bratislave, nasledovali Malta, Nottingham a King’s Casino. Dnes The Festival Series riadim sám, plne zameraný na mixed games – aj keď popri tom "potichu" beží aj Texas Hold’em Main Event s garanciou pol milióna eur - ja sa pozerám hlavne na širokú škálu hier, ktoré ponúkame. Som hrdý na to, čo sme vybudovali. Máme veľké plány. A to je len začiatok.
Bolo ťažké to ťahať sám?
Vždy som bol podnikateľ – ale nikdy nie sám. Všetko funguje vďaka ľuďom okolo mňa. Ty a celkovo SpadePoker ste toho samozrejme tiež súčasťou. Melvin a Pljuw sú v tíme na plný úväzok. Zvyšok tímu – prídu na eventy, ale medzi nimi nie. Napriek tomu sme, vzhľadom na veľkosť nášho festivalu, ďaleko najšikovnejšia malá armáda.
A tu v Rozvadove tento rok? Robíme viac aktivít ako minulý rok – a s dvomi ľuďmi menej v tíme. Jednu osobu som nahradil na 100%, a zvyšok zdieľame ten zvyšok práce medzi sebou. A stále žijeme, pijeme čaj a bavíme sa.
Čo ťa poháňa dopredu?
Čo ma ženie vpred? Milujem poker. Milujem stretnutia s ľuďmi. A naozaj verím, že meníme svet – pomaly. Nikto v Európe nepretlačil mixed games tak ako my. Nikdy. To je fakt.
Európe som predstavil švédsku scénu prostredníctvom Cash Game Festivalu. A teraz? Bojujem o návrat čínskeho pokru. Bol takmer mŕtvy, ale na Open-Face Chinese evente sme tu mali 92 hráčov. To je šialené! Dokonca sme mali turnaj v Schafkopfe – to je nemecká kartová hra – a hralo ju 180 ľudí. Počas The Festivalu!
Čím sa The Festival odlišuje od iných podujatí?
Pre mňa poker nie je všetko. Život je viac ako poker. Pravdou je, že v pokri 90 % ľudí na stoloch prehrá peniaze. Tak to proste je. Takže – buďte zodpovední pri hraní. Hrajte len za peniaze, ktoré si môžete dovoliť prehrať a stále sa baviť. Náš festival je viac ako len poker. Rozprávate sa s ľuďmi, pijete pivo, žijete.
Pokroví hráči bývajú často hanbliví. Sú zvyknutí sedieť sami pri počítači. Tak im pomáhame otvoriť sa. Preto máme Lounge, Fun Zone, futbalový zápas, bazén – program hospitality eventov naozaj poteší každého. Navyše, kvalifikujeme šialený počet hráčov online. Len na túto zastávku to bolo 130–140 balíkov. Na Malte možno 190. To sú čísla na úrovni PokerStars. Viem, je to šialené. Je to sen, niiekto ma zobuďte.
Ale rozhodujúce, že mám k tomu vášeň. Milujem to. Každý to vidí. Do projektu je zapojených osem firiem – a skutočné peniaze z toho ani po rokoch nemám. Možno niečo malé občas z toho kvapne, ale nie som ani zďaleka bohatý. A je mi to jedno. Milujem, čo robím. Niekto mi povedal, že toto je ich najlepší festival v živote. Súhlasím. Lebo sme vytvorili niečo iné.
Sme v King’s Casino, nie? Jeden z najvážnejších poker roomov na svete. A počas Day 2 Main Eventu a finálového stola High Rolleru sme tu v lounge mali karaoke párty. To je nevídané. A Rozvadov? Ľudia hovoria, že tu nie je čo robiť. To sú hlúposti. Do 40 minút tu máš: 5 golfových ihrísk, najväčšiu paintball arénu v Európe a skvelé reštaurácie.
Nie je to žiadny koniec sveta. Dokonca je tu McDonald’s. A ten stavajú len tam, kde vedia, že ľudia chodia. Ľudia sú leniví – chcú všetko 5 minút pešo. Ale ak si ochotný sa trochu pohnúť, je tu čarovné.
Čo je na pláne ďalej?
Budúci rok plánujeme štyri plnohodnotné festivaly plus víkendové eventy – ako v Tallinne. Možno to bude Open Face Chinese víkend, možno High Roller víkend. Možno niečo spojené s lyžovaním. Uvidíme. Robíme aj online festivaly – s garanciami cez €2 milióny. Ľudia sa kvalifikujú a vyhrávajú balíčky na naše živé akcie. Je to šialené. A predsa... väčšina ľudí o nás stále nevie. To je v poriadku. Tí praví si nás nájdu. Je to iba začiatok.
Plánujete sa s The Festival vrátiť do UK na budúci rok?
Veľká Británia je v tomto čase pre pokerové eventy zložitá. Cestovanie tam je komplikované, libra je drahá a ich herné predpisy tomu nepridávajú. Ako európsky hráč často nemôžeš platiť kartou – musíš priniesť hotovosť, zameniť na libry, a keď vyhráš, ostanú ti libry, ktoré ani poriadne neminieš inde. Brexit pokeru určite nepomohol; veci skomplikoval, nie zjednodušil. Takže, možné to je, ale je to náročný trh.
V čom sa tvoja osobnosť počas celej tejto cesty zmenila?
Nijako.
Vôbec nič? Si stále ten istý?
Som rovnaký blázon od šestnástich. Ale áno, posledných päť mesiacov vôbec nepijem alkohol. Prestal som po výlete s deťmi v Kostarike. Urobil som to pre zdravie a pocit pohody. Možno som v istej fáze života bol trochu na dne a cítil som, že je čas sa dať dokopy. Tak som prestal fajčiť, prestal so žuvacím tabakom (švédsky snus) a tiež som prestal piť. Cieľ je vydržať aspoň rok.
Všetko naraz? Aký bol prvý týždeň?
Nie je to ľahké. Bolo totažké, ťažké, ťažké. Niekedy je to stále ťažké, hlavne keď si na párty, a každý ťa pozýva na jedno. Ale som rozhodnutý zvládnuť to.
Plánuješ niečo nové vo svojom živote?
Áno, pravdepodobne otvorím ešte dve firmy v úplne iných oblastiach – osem firiem očividne nestačí. Mojím cieľom je žiť medzi južnou a severnou pologuľou. Chcem tráviť leto v Európe a zimu v Južnej Amerike. Minulú zimu som bol mesiac v Kolumbii a mesiac v Kostarike. Bolo to naozaj super – tu zima, tam teplo.
Pravdepodobne to zopakujem aj tento rok a dúfam, že aj zvyšok života. A ak to pôjde, možno The Festival prinesiem aj do Ameriky. Brazílska pokrová scéna rastie, takže kto vie?
Veľká vďaka Franke za tvoju úprimnosť a prajeme ti veľa úspechov!