Od raketového štartu k 15-ročnej pauze
Moderátor show 888Ride David Tuckman začal tento rozhovor hneď zostra: „Podľa mňa si najpodceňovanejší a najviac nerešpektovaný hráč v pokri.“ Arieh sa len usmeje – vie, že za sebou má viac než 10 miliónov v live turnajových výhrach, sedem náramkov a finálový stôl Main Eventu, no v Hall of Fame diskusiách sa často spomínajú iní. „Scott Seiver a Nick Schulman si to zaslúžia viac než ja. Ale ešte som neskončil,“ hovorí a dodáva, že jeho úlohou je jednoducho „odvádzať svoju robotu“, nie riešiť, kto ho kde zaradí.
V podcaste sa vracia k začiatkom kariéry – k prvému náramku v roku 1999 a k ikonickému tretiemu miestu v Main Evente 2004, keď po boku Grega Raymera a Davida Williamsa zažil „emocionálny výbuch“, ktorý ho sprevádza dodnes. To, že po tomto runne nasledovali dlhé roky bez veľkých titulov, berie ako fakt: až po roku 2019 prišla druhá vlna kariéry a štyri náramky za pár rokov.
Súťaživosť, tilt a prijatie bolesti
Ak niečo definuje Josha Arieha, je to chorobná súťaživosť. V 888Ride spomína, že už ako dieťa si vyberal len prostredia, kde mohol vyhrávať – baseball, biliard, a skrátka čokoľvek, v čom bol prirodzene dobrý. „Neznášam prehry,“ hovorí napoly zo žartu, no historka z Bahám ukazuje, že emócie má stále veľmi blízko pod povrchom. Po druhom mieste v heads-upe o náramok len rýchlo pogratuloval súperovi a zmizol mimo zraku všetkých.
Rozdiel oproti minulosti je v tom, ako dnes s týmto hnevom pracuje. Namiesto výhovoriek typu „bol som card dead“ či „súper to zahral hrozne“ sa snaží rozobrať každú prehru. „Najväčší posun pre mňa prišiel, keď som sa prestal hrať naobeť a začal som brať zodpovednosť za všetko, čo sa mi deje,“ vysvetľuje. Hovorí o tom, ako bolo kedysi jednoduchšie to vzdať – ak neodovzdáte maximum, prehra tak nebolí, lebo si môžete povedať, že ste sa ani nesnažili.
Keď sa zosype domov, zosype sa aj hra
Jedna z najotvorenejších častí rozhovoru sa točí okolo súkromia. Arieh priznáva, že dlhé roky „nebol dobrým človekom“ a že najlepšie hrá, keď má doma všetko v poriadku. Pred rokom 2019 to ale vôbec neplatilo – vyostrené vzťahy, napätie a chaos sa prenášali aj na jeho rozhodnutia pri stole. Rozvod bol bolestivý, ale ako sám tvrdí, otvoril mu dvere k novému začiatku.
Práve v tomto období stretol partnerku, ktorú v podcaste opisuje ako človeka, ktorý mu „postavil pevné základy“. Dnes o nej hovorí ako o najlepšej priateľke – „Znie to možno ako klišé, ale keď je základ pevný, nezáleží až tak na tom, čo sa stane pri stole,“ vysvetľuje. S odstupom tvrdí, že za výsledky posledných piatich rokov vďačí úplne rovnako svojmu osobnému životu ako pokrovým skillom.
Od zlého chlapca k zodpovednému grinderovi
Tuckman v podcaste pripomína aj kontroverzný moment z roku 2004, keď po eliminácii z Main Eventu potichu povedal kamarátovi Davidovi Williamsovi, aby „bustol“ Grega Raymera. Vtedajšia komunita ho označila za tyrana a zlého športovca, čo mladému Ariehovi poriadne zranilo ego. Po rokoch však tvrdí, že by kamarátovi povedal niečo podobné aj dnes – rozdiel je v tom, že už vie, ako veľmi ho tieto reakcie kedysi dokázali vykoľajiť. Dnes sa naučil, že „čo si o mne myslíš, je o tebe, nie o mne“.
Nový Arieh je nielen citlivejší k sebe, ale aj viac obklopený správnymi ľuďmi. V epizóde spomína Matta Glantza, ktorý ho naučil limit hold’em a pomohol mu v mixed games, a tiež Daniela Negreanua, ktorý je po tridsiatich rokoch stále schopný poslať mu román o jednej hande, ak sa ho niečo spýta. V jeho kruhu sú aj Shawn Deeb či Dan Weinman – kombinácia grind mentality a mozgov, ktorá výrazne pomáha v súbojoch o stovky tisíc.
Sen o ďalšom Main Evente
Keď sa rozhovor stočí k World Series of Poker, Arieh nešetrí komplimentmi ani kritikou. Ako riaditeľ WSOP by vraj v minulosti okamžite riešil lepšie jedlo a lepších dealerov – dnes však priznáva, že dealing sa za posledné roky výrazne zlepšil a aj organizácia je inde než kedysi. Jedno však zostáva: WSOP je podľa neho stále unikátny festival, pre ktorý sa oplatí pretrpieť aj tie horšie dni.
Pri pohľade do budúcnosti hovorí prekvapivo pokojne. Presťahoval sa do Vegas, má firmu PokerStake, kde si fanúšikovia môžu kupovať podiely hráčov, a čoraz viac rozmýšľa nad domom pri golfovom ihrisku v komunite ľudí, s ktorými sa desaťročia pretláčal pri stole. Ambície však úplne nezavesil na klinec: rád by si ešte raz zahral finálový stôl Main Eventu – ideálne dvadsať rokov po tom prvom. „Pamätám si, ako som vtedy v miestnosti poskakoval od adrenalínu. Ten pocit by som si rád zažil ešte raz,“ priznáva.
Arieh tento rok pridal na svoje konto siedmy náramok (tentoraz online) a jeho Hall of Fame resumé je ešte silnejšie. Či v Sieni slávy nakoniec skončí, necháva na iných. Ak vás tento príbeh zaujal, vypočuje si celý rozhovor, v ktorom do hĺbky spoznáte príbeh človeka, ktorý sa naučil prehrávať, prestať sa hrať na obeť a popritom si vybudovať jednu z najdlhšie trvajúcich kariér na WSOP.
Viac z 888 Ride:
Joe Cada v 888Ride: Ľudia hovorili, že som mal len šťastie. Ale ja som vedel, že viem hrať
Matt Berkey: High roller hráči sú možno dvadsaťkrát lepší než ja – ale ja zarábam viac
Daniel Negreanu: Čím mám viac haterov, tým viac si uvedomujem, že som niekto
Shaun Deeb: Rád poukazujem na šmejdov a podvodníkov, pokrové odvetvie treba vyčistiť
