Tento rozhovor nie je o stratégii, ani o historických momentoch za stolom. Je to konverzácia o identite. O tom, čo pre človeka znamená nájsť si svoje miesto v pokrovom svete, aj keď to nie je práve pri stoloch. Joe sa tu ukazuje ako človek, ktorý nie je definovaný titulmi ani bankrollom, ale schopnosťou rozosmiať ostatných a zároveň úprimne prehovoriť o vlastnej neistote, tlaku a vnútornej dileme. Je to rozhovor, ktorý vás možno rozosmeje ale ešte skôr vás prekvapí tým, ako hlboko ide.
Komentátor, ktorý sa bojí veľkého potu
Hneď v úvode sa Joe priznáva: „Nehrám rád poker. Milujem komentovanie, ale samotné hranie ma stresuje.“ Pôsobí to paradoxne, keďže človek, ktorý denne sleduje stovky hand, pozná všetky tendencie hráčov a vie presne, čo by „mal“ urobiť... no aj tak sa pri stole necíti vo svojej koži.
Nie je to však o nedostatku odvahy. Skôr o tom, že miluje tú hru inak. Nie cez risk, ale cez pozorovanie, humor, spojenie s divákom. Ako sám hovorí, keď sedí pri komentátorskom mikrofóne, je v „God móde“. Nemusí hrať dobre, nemusí bluffovať. Len sa pozerá a glosuje. A práve v tom je najlepší.
Smiech ako forma prežitia
Joe Stapleton je komik – ale nie taký, ktorý ide cez mŕtvoly. V rozhovore sa vracia k tomu, ako sa roky snažil nájsť hranicu medzi tým, čo je ešte vtipné, a čo už môže niekoho zraniť. Priznáva, že nie všetky vtipy v minulosti by dnes zopakoval. Nie preto, že by sa zmenil len svet, ale preto, že sa zmenil on sám.
Byť vtipný, no nikdy nie krutý – to je jeho cieľ. A keď sa mu niekto zdôverí, že pri jeho vysielaní pravidelne zaspáva, neberie to ako urážku. Práve naopak. „V tom chaose dneška je to obrovský kompliment,“ hovorí.
Poker bez súťaživosti?
V jednej z najzaujímavejších pasáží podcastu sa Joe priznáva k niečomu, čo je v pokrovom svete takmer tabu: nemá v sebe súťaživého ducha. Nezaujíma ho, kto vyhrá. Nechce dominovať, tlačiť na pilu. A keď je v miestnosti žena, okolo ktorej sa točia všetci muži, Joe si sadne bokom. Nehrá túto hru. V pokri ani v živote.
Jeho doména sú domáce cashky. 1€/2€, pivko, priatelia, vtipy. Nie solver, ICM a analýza bluff catchov. A možno práve v tom tkvie čaro – Stapes miluje poker, keď je to zábava. Nie keď je to výkon.
A čo ďalej?
Joe má za sebou aj pokus o tvorbu mimo pokrového sveta – komiks Trapped, v ktorom hlavným hrdinom je... no, nie náhodou poker komentátor. V podstate ide o fiktívne spracovanie jeho vlastného príbehu, človeka, ktorý mal pocit, že mal byť „niekým väčším“, no nakoniec pochopil, že to, čo mal, bolo vlastne veľmi veľa.
A keď sa ho Olga opýta, čo by mohlo oživiť záujem o poker, odpoveď neznie ako výzva k študovaniu solverov. Joe hovorí o pokrovom seriáli, ktorý by spravil to, čo Queen’s Gambit urobil pre šach. Chýba nám totiž príbeh. Hrdinovia. Napätie. Zábava.
Toto nie je rozhovor o tom, ako vyhrať ďalší highroller. Je to rozhovor o tom, prečo vôbec pri stole sedieť. A možno vám ukáže, že poker nemusí byť len o EV a GTO, ale aj o ľuďoch, smiechu a príbehoch, ktoré si pamätáme dlhšie než samotné handy. Vychutnajte si celý podcast s Joeom Stapletonom tu:
Ďalšie epizódy Olga Poker Podcast
