Hneď v úvode rozhovoru Haxton opisuje svoj turnajový režim, ktorý sa za roky prakticky nezmenil. Vstáva približne dve hodiny pred začiatkom hry, berie kofeín, ešte si na chvíľu zdriemne, venuje sa meditácii a až potom sa presúva k stolu. Raňajky vynecháva, jedlo drží počas dňa na minime a hlavnú porciu prijíma až po skončení hry. Nie preto, že by to považoval za ideálne pre každého, ale preto, že jemu osobne tento rytmus umožňuje cítiť sa mentálne najostrejší.
Meditácia je súčasťou jeho života viac než pätnásť rokov a považuje ju za jeden z kľúčových nástrojov, vďaka ktorým dokáže zostať pokojný a menej impulzívny – nielen pri pokrových rozhodnutiach, ale aj mimo stola. Ako sám hovorí, predstava, že by začal deň bez meditácie, ho dnes skôr zneisťuje než upokojuje.
Presné sizingy ako falošná posadnutosť
Jednou z hlavných tém podcastu bola kritika toho, ako hráči pracujú so solvermi. Haxton tvrdí, že v prvých rokoch solverovej éry boli ľudia posadnutí hľadaním „správneho“ bet sizingu v každej jednej situácii. Podľa neho ide vo väčšine prípadov o úplne marginálnu záležitosť. Skutočné chyby vznikajú až vtedy, keď hráč robí extrémne rozhodnutia, no aj tie sú často menšie, než si komunita myslí.
Podľa Haxtona je preto oveľa dôležitejšie pochopiť, ktoré časti hry sa opakujú často a majú veľký vplyv na dlhodobý výsledok – napríklad bežné flopové situácie v single-raised potoch – než tráviť hodiny analýzou špecifických river spotov, ktoré sa objavia raz za niekoľko tisíc hier.
Zvedavosť namiesto perfekcionizmu
Haxton sa považuje skôr za hráča poháňaného zvedavosťou než perfekcionizmom. Priznáva, že mnoho hráčov reaguje na chybu tým, že sa ju snažia detailne rozobrať a zabezpečiť, aby sa už nikdy nezopakovala. To podľa neho môže fungovať, no často vedie k zbytočnej bolesti a neefektívnemu štúdiu.
V high stakes turnajovom prostredí podľa neho zohráva veľkú rolu aj reputácia. Haxton otvorene hovorí, že rešpekt ostatných hráčov a backerov je prakticky nevyhnutný na to, aby sa človek udržal v najväčších hrách. Práve preto sú mnohí hráči extrémne citliví na to, ako ich hra pôsobí navonok.
Prehry bez emócií
Jednou z najvýraznejších čŕt Haxtonovej osobnosti je jeho schopnosť znášať prehry. Podľa jeho vlastných slov ide o kombináciu vrodenej povahy a dlhodobého vedomého tréningu. Straty ho dokážu zasiahnuť, no nesnaží sa s nimi bojovať ani ich potláčať. Skôr si ich všimne, prijme a nechá odísť. Meditácia mu v tomto procese výrazne pomáha. Učí ho vnímať emócie ako dočasné stavy, ktoré nemajú dôvod ovplyvňovať ďalšie rozhodnutia. Haxton priznáva, že veľkú rolu hrá aj fakt, že sa nachádza v bode kariéry, kde krátkodobé finančné výkyvy nemajú zásadný vplyv na jeho kvalitu života.
Zaujímavou myšlienkou, ktorá v rozhovore zaznela, je prepojenie medzi radosťou z výhier a bolesťou z prehier. Haxton súhlasí s tým, že ak chce hráč brať prehry ľahšie, musí byť ochotný menej sa emocionálne upínať aj na výhry. Extrémne oslavy úspechov totiž nevyhnutne vedú k rovnako extrémnym pádom v zlých obdobiach. Pre neho osobne je dôležitejšie hodnotiť deň podľa kvality rozhodnutí než podľa výsledku.
Poker ako nekonečný proces
Na záver Haxton zdôrazňuje, že napriek desaťročiam skúseností nemá pocit, že by sa blížil k hranici poznania. Najmä v turnajových situáciách, ICM rozhodnutiach a finálových stoloch existuje podľa neho obrovské množstvo nezodpovedaných otázok. Práve táto nekonečná hĺbka je dôvodom, prečo ho poker stále baví.
Ako sám hovorí, deň, keď by si sadol k štúdiu a nemal by čo riešiť, si zatiaľ nevie ani predstaviť. A práve tento postoj – pokojný, zvedavý a odpútaný od krátkodobých výsledkov – je jedným z hlavných dôvodov, prečo sa Ike Haxton drží na vrchole tak dlho.
Viac z GTO Lab Podcast
Alex Kulev: Čo musíš zmeniť v myslení, aby si zvládol skok do high stakes
Leon Sturm: Ako rozmýšľať samostatne v high roller prostredí
Orpen Kisacikoglu: Solver dáva rýchlu odpoveď, ale berie proces myslenia
Alex Ponakovs: Prečo je samostatné myslenie dôležitejšie než slepé nasledovanie solverov
Nick Petrangelo: V $100k turnajoch už nie sú slabí hráči, o to viac treba stále pracovať
Daniel Negreanu: Byť dlhé roky na pokrovom vrchole je tvrdá drina, nie náhoda
Fedor Holz: Kedysi som chcel výhry, tituly a peniaze. Dnes chcem byť šťastný
Zdroje – Podcast GTO Lab, Flickr, PokerNews
