História WSOP: Rok 1973 – Triumf Puggyho Pearsona a nástup televíznej éry

Rozšírenie programu a nové rekordy
 

Najväčší rozdiel na WSOP 1973 oproti rokom minulým spočíval najmä v rozšírení harmonogramu. Kým predošlé ročníky mali minimum udalostí, WSOP 1973 ponúkol šesť vedľajších turnajov a záverečný Main Event. Významným rozdielom bol aj nárast účastníkov Main Eventu z ôsmich na trinásť hráčov. Nový rekord v počte účastníkov ešte predtým stanovil turnaj $1K Limit Razz, do ktorého sa prihlásilo 32 hráčov. 

Novinkou bol aj prvý oficiálny turnajový riaditeľ, ktorý mal riešiť sťažnosti týkajúce sa štruktúry a organizácie turnaja. Túto funkciu získal Eric Drache, ktorý sa stal významnou postavou WSOP. V priebehu rokov sa zaslúžil o viaceré priekopnícke myšlienky a v roku 2012 bol zvolený aj do Poker Hall of Fame. 

Vo vedľajších turnajoch tohto ročníka jednoznačne dominoval Puggy Pearson. Stal sa prvým hráčom v histórii WSOP, ktorý vyhral viac ako jeden side event v rámci jedného ročníka. Pearson najskôr ovládol úvodný event 4.000$ Limit Seven-card stud a tesne pred Main Eventom sa naladil víťazne aj v 1.000$ No-Limit Texas Hold'em.

Medzi ďalšie pozoruhodné udalosti patrili:

• Zdieľaný titul (Event #4): Turnaj 3.000$ No Limit 2-7 Draw Lowball skončil historickým momentom. Prvýkrát v histórii WSOP získali dvaja hráči rovnaký titul. Aubrey Day a Jack Straus sa rozhodli rozdeliť si výhru po 20-hodinovom heads-upe, pričom každý z nich získal 16.500$. Nešlo však len o rozdelenie výhry. Obaja hráči boli oficiálne vyhlásení za víťazov tohto turnaja. Dôvod rozhodnutia bol pritom prostý, Straus sa potreboval vyspať pred nadchádzajúcim Main Eventom.

• Turnaj s jediným účastníkom (Event #5): V 10.000$ No Limit Five-card stud sa zaregistroval len jeden hráč – Bill Boyd. Boyd, ktorý vyhral rovnaký formát v rokoch 1971 a 1972, nemal žiadneho súpera a automaticky získal náramok a výhru 10.000$. Bill Boyd bol v tom čase považovaný za najlepšieho hráča v 5 card stude a nikto nechcel riskovať stratu 10.000$. Boyd získal svoj tretí náramok a stal sa prvým aj posledným hráčom v histórii, ktorý kedy získal titul bez toho, aby musel zahrať čo i len jednu ruku.

• Sam Angel vyhral 1.000$ Limit Razz v rekordnom poli 32 účastníkov. Turnaj bol jasnou demonštráciou zvýšenej popularity WSOP. 

Main Event bol súbojom elity
 

Main Event prilákal 13 účastníkov, čo bol na tú dobu nový rekord. Po prvý raz sa Main Event hral na dvoch stoloch. Zvýšená popularita o WSOP bola očividná. Na rozdiel od predošlého ročníka, preto hráči platili celý vklad sami. Benny Binion už nepotreboval kryť polovicu vstupného.

Bookmaker a CBS komentátor Jimmy "the Greek" Snyder viedol neoficiálne stávky a predpovedal, že prvým eliminovaným bude amatér Sherman Lanier z New Orleans, čo sa aj potvrdilo. Lanier si užil krátke dobrodružstvo a skončil na 13. mieste.

Napriek obrovskej únave po 20-hodinovom heads-upe v 2-7 Draw Lowball, Jack Straus začal turnaj ako favorit s kurzom 9:2. Nechýbalo veľa a populárny "Treetop" mohol byť ďalší v poradí, kto turnaj opustí. Namiesto toho sa však stal prvým, kto prežil svoju all-in situáciu. Potom vyjadril nespokojnosť s rozdelením hráčov. Sťažoval sa, že jeho stôl má tých najlepších hráčov a predniesol návrh, že by sa hráči mali „rozmiestniť, ako v tenise alebo niečo podobné“. 

Straus chviľu na to ukázal svoju silu a v priebehu prvého dňa vyradil úradujúceho šampióna Amarillo Slima. Krátko nato bol eliminovaný aj Doyle Brunson (11. miesto), ktorý sa v predchádzajúcom roku dohodol na rozdelení prizepoolu a vzdal sa boja o titul. Medzi desiatimi hráčmi, ktorí sa dostali na finálový stôl, boli mená ako Johnny Moss, Jack Straus, Sailor Roberts, Jimmy Casella či Puggy Pearson. 

Do posledného dňa postúpila štvorica hráčov. Po vyradení Bobbyho Brazila (4. miesto) sa hra pretiahla do dlhého trojčlenného súboja medzi Pearsonom, Strausom a Mossom. Napokon bol Jack Straus vyradený Johnnym Mossom, keď jeho flush draw na riveri nebola úspešná.

Pearson proti Mossovi: Bitka o titul
 

Main Event bol v tom čase turnaj, v ktorom víťaz bral všetko. O výhru 130.000$ sa strhla bitka medzi dvoma legendárnymi hráčmi. Moss bol síce už dvojnásobný víťaz Main Eventu, ale zároveň sa pred turnajom povrávalo, že postupne stráca svoje schopnosti. Len mesiac pred WSOP mal pomerne ľahko prehrať štvrť milióna vo vedľajšom kasíne Aladdin. Do heads-upu však nastupoval so značným náskokom a tieto reči už dávno umlčal.

Pearson sa prebojoval do heads-upu na Main Evente druhý rok po sebe a potom čo údajne prenechal titul Slimovi v minulom ročníku, mal šancu na svoj hviezdny moment. Agresívnou hrou prebral vedenie, len aby vzápätí opäť prehrával. Povráva sa, že napokon rozhodla únava Johnnyho Mossa. Pearson si to všimol spomalil hru a trpezlivo čakal na veľký pot.

Rozhodujúci moment prišiel, keď Pearson dorovnal Mossov obrovský bluff. Puggy v tom momente riskoval svoju turnajovú existenciu, ale vďaka dvom párom prebral vedenie v pomere 3:1.

O niekoľko minút neskôr sa dostali všetky žetóny do stredu stola. Na flope Q s T s 3 c išiel Pearson all-in s A s 7 s, zatiaľ čo Moss držal K h J s. Turn 6 d a river 5 h nepomohli ani jednému z hráčov, čo znamenalo, že Puggy Pearson vyhral titul s esom high. 

Puggy Pearson ukončil sériu s tromi náramkami. Tento výkon stanovil nový rekord v počte náramkov získaných jedným hráčom v jednej sérii, ktorý nebol vyrovnaný až do roku 1993, keď ho dosiahli Phil Hellmuth a Ted Forrest a dodnes sa nikomu nepodarilo počas jedného ročníka WSOP získať štyri a viac náramky. Pearson sa stal tiež prvým hráčom, ktorý dosiahol štyri náramky vo svojej kariére.

WSOP 1973 bol ako malé semienko, ktoré bolo prvýkrát zasadené do úrodnej pôdy televíznej publicity. Kým predošlé roky rástlo len v tieni, v roku 1973 sa vďaka CBS kamere vynorilo na slnko, čo mu umožnilo začať klíčiť a rýchlejšie rásť do budúcich desaťročí.

Viac z histórie WSOP

História WSOP: 1972 – Kontroverzné víťazstvo Amarillo Slima

História WSOP: 1971 – Prvé freezout turnaje

História WSOP: Rok 1970 - Prvý svetový šampión zvolený hlasovaním

Zdroje: WSOP, Wikipedia, PokerListings, GGPoker, The Hendon Mob, The New York Times, YouTube