Binionov risk, ktorý nevyšiel
Benny Binion nebol spokojný s turnajmi v roku 1971. Chcel veľké stávky, ktoré by priniesli väčšiu šou. Zaviedol preto buy-in 10.000$ pre všetky eventy. Aby prilákal väčšie množstvo hráčov, tak zariskoval a rozhodol sa, že polovička z každého vkladu (5.000$) pôjde z jeho vlastného vrecka. Chcel prilákať davy a na Main Evente očakával 12 hráčov. Prišlo však len 8. Prečo? V Binion's Horseshoe súčasne s WSOP prebiehala high-stakes cash game, kde amatéri prichádzajúci do Vegas prehrávali majetky proti profíkom.
Počet hráčov na Main Evente síce mierne narástol oproti roku 1971, ale zároveň klesol počet turnajov na dva. Okrem Main Eventu sa konal jediný side event: 10.000$ No-Limit Five Card Stud. Tento formát bol síce dlhé roky najznámejší zo všetkých pokrových hier, ale jeho popularita bola v tom čase už veľmi nízka.
Možno aj to bol jeden z dôvodov, prečo sa do turnaja prihlásili iba dvaja hráči. Tým druhým dôvodom bol Bill Boyd, ktorý bol špecialista na túto disciplínu a ťažko hľadal proti sebe súperov. Boyd nastúpil proti neznámemu amatérovi a odniesol si druhý titul WSOP a výhru 20.000$. Celkovo Boyd vyhral Five Card Stud turnaje v ročníkoch 1971 až 1974. Potom Benny Binion tento event z programu vyhodil, lebo inak by ho asi nikto iný nikdy nevyhral.
Main Event s tajnou dohodou
Menoslov hráčov v Main Evente bol podobný ako v predchádzajúcich rokoch. Najväčším favoritom bol obhajca titulu Johnny Moss. Okrem neho sa k stolu posadili Doyle Brunson, Puggy Pearson, Amarillo Slim Preston, Jack „Treetop“ Straus, Crandell Addington, Jimmy Casella a Roger Van Ausdall.
Prví skončili Casella a Van Ausdall. Johnny Moss sa rýchlo prepracoval do vedenia a vyzeralo to, že si ide po tretí titul v rade. Potom však prišla ruka, ktorá všetko zmenila. Moss držal 2-2 a po flope 9-7-2 išiel all-in. Doyle Brunson dorovnal s A-A. Turn 10. Podľa viacerých zdrojov sa začal Brunson obliekať a odchádzal od stola, no v tom momente na river prišlo eso. Moss ostal na shortstacku a čoskoro prišiel aj o zvyšné žetóny. Bolo jasné, že sa prvýkrát v histórii WSOP nebude šampión volať Johnny Moss.
Ako ďalší vypadli na piatom a štvrtom mieste Straus a Addington. Zostali už len poslední traja. Doyle Brunson a Puggy Pearson mali podobné množstvo žetónov a všetko smerovalo k tomu, že jeden z nich si odnesie titul. Amarillo Slim mal malý stack a jeho ďalšie zotrvanie pri stole bolo nepravdepodobné.
A tu sa začína divadlo, ktoré dodnes vzbudzuje otázniky. Jack Binion privedie televízny štáb, aby zdokumentoval záver turnaja. Slim bol šoumen, ktorému kamery nikdy nevadili, ale Brunson aj Pearson znervóznili. Dane, IRS, publicita… to všetko ich desilo. Ich kariéra a živobytie by boli v ohrození, ak by ich hráči pri cash games spoznávali. Hra sa zastaví a trojica hráčov zmizne do zadnej miestnosti.
Po chvíli vychádzajú s dohodou, ktorá je dodnes najkontroverznejšia v histórii WSOP. Brunson a Pearson sa rozhodnú, že titul dostane Slim, ktorému ako jedinému nevadia televízne kamery a popularita, ktorú môže víťazstvo priniesť. Výmenou si však z výhry 80.000$ vezmú podiely podľa toho, koľko mali žetónov v momente dohody. Slim teda vyhrá trofej a slávu, oni si odnesú väčšinu peňazí.
Traduje sa, že Benny Binion bol v tom momente rozzúrený, ale Brunson ho presvedčil, že Slim bude najlepší na popularizáciu pokru. Binion nakoniec súhlasí, pretože sám vidí, že ak vyhrá Brunson alebo Pearson, televízia dostane nudného šampióna. So Slimom bude šou. Doyle Brunson teda končí „pre zdravotné problémy“ na treťom mieste a berie si časť peňazí (podľa rôznych zdrojov 20.000$ – 35.000$).
Puggy Pearson ostáva v hre, ale nie je úplne nadšený z vývoja situácie. V tomto bode sa spomínajú dva scenáre, a ktorý z nich je pravdivý, by vedel len sám Puggy. Prvou verziou je, že najprv síce súhlasil s dohodou, ale potom sa rozhodol, že predsa len chce vyhrať. Tou druhou je, že Puggy v duchu dohody šliapne na brzdu a nechá Slima dokráčať k víťazstvu. Nech je jedna či druhá verzia pravdivá, heads-up trval krátko. Pearson mal v úvode výhodu 2:1 v žetónoch, ale Slim behom krátkej chvíle otočil vedenie vo svoj prospech. V rozhodujúcej ruke Pearson ide all-in s 6-6 na flope K-8-8. Slim dorovnáva s K-J. Turn 2, river 8 a WSOP má nového šampióna. Trofej zdvíha Amariillo Slim.
Oficiálne získal Slim 80.000$. Reálne to však malo byť okolo 15.000$ – 20.000$ a zvyšok si rozdelili Brunson s Pearsonom. Portál The Hendon Mob uvádza dokonca konkrétne čiastky, podľa ktorých si Brunson a Pearson zhodne odniesli 32.500$ a Slim ako víťaz získal 15.000$.
|
Turnaj |
Entries |
Víťaz |
Výhra |
|
$10K Five Card Stud |
2 |
Bill Boyd |
20.000$ |
|
$10K No-Limit Hold’em Main Event |
8 |
Amarillo Slim Preston |
80.000$* |
Čo sa stalo potom?
Amarillo Slim sa stal prvou skutočnou pokrovou celebritou. Niekoľkokrát bol hosťom v populárnej Tonight Show a v rôznych iných televíznych šou. Objavil sa vo filme California Split, bol spoluautorom knihy „Play Poker to Win“ (1973) a mal byť aj inšpiráciou pre Kennyho Rogersa a jeho pieseň „The Gambler“.
Slim dokázal to, čo si Binion prial od vzniku WSOP. Stal sa hviezdou, ktorá priniesla publicitu pre poker a predstavil ho zábavným spôsobom širokým masám. Bez Slimovej charizmy by turnaje možno zostali malou atrakciou pre pár texaských gamblerov a WSOP by zostalo v tieňoch cash games.
Viac z histórie WSOP
História WSOP: 1971 – Prvé freezout turnaje
História WSOP: Rok 1970 - Prvý svetový šampión zvolený hlasovaním
Zdroje: WSOP, Wikipedia, PokerListings, The Hendon Mob, GGPoker, Wikiwand
