História WSOP: 1971 – Prvé freezout turnaje

Od hlasovania k turnajom – Binionova evolúcia
 

Po nenápadnom debute WSOP v roku 1970, kde šampióna volili jednoduchým hlasovaním, Benny Binion vedel, že poker potrebuje drámu. Cash games boli super pre gamblerov, ale pre Vegas to nebolo dostatočne atraktívne. Binion pochopil, že potrebujú premeniť poker na šou. Jeho úvahy mu potvrdil aj článok v Los Angeles Times, ktorý vyšiel po premiérovom ročníku. Reportér Ted Thackrey ml. označil cash games hry za nudné. Pokiaľ by však vznikol spôsob ako z nich urobiť súťaž, tak to získa publicitu. 

Benny Binion preto zaviedol prvé freezeout turnaje – formát, pri ktorom sa hráči pri strate žetónov postupne eliminujú, až zostane jeden víťaz. Podľa jednej historky prišiel s týmto nápadom za Binionom pokrový profesionál Amarillo „Slim“ Preston, podľa inej to bolo dielo Puggyho Pearsona. História ukázala, že to bol geniálny nápad, nech už vznikol v ktorejkoľvek hlave. 

Minimálna účasť
 

V prvej polovici mája 1971 sa v kasíne Binion's Horseshoe uskutočnilo päť eventov. Prvé štyri s buy-inom 1.000$ a na záver Main Event s buy-inom 5.000$. Počet hráčov bol malý a s dnešnými číslami sa nedal absolútne porovnávať. Do Main Eventu vstúpilo len 6 hráčov a v side eventoch sa uvádza, že sa do každého zapojilo po 10 hráčov. Kvantitu však vyvažovala kvalita. V akcii bolo možné sledovať najväčšie pokrové esá ako bol Johnny Moss, Doyle Brunson, Puggy Pearson, Jack Straus či Bill Boyd.

Paradoxom je, že účasť bola nižšia ako na premiérovom ročníku World Series of Poker. Dôvodom bolo, že v čase WSOP 1971 sa v Las Vegas konali aj cash games s vysokými stávkami. Tisíce dolárov na stoloch menili svojich majiteľov. Amatéri z celých Spojených štátov prišli vyskúšať šťastie v púštnom meste. Pre skutočných road gamblerov tých čias bola takáto cash game rajom na zemi. Samotný Amarillo Slim, o ktorom sa hovorí, že celý turnajový formát vymyslel, sa na Main Event ani neprihlásil a radšej porážal turistov.

V roku 1971 ešte nikto netušil, že zlatý náramok WSOP bude raz znamenať milióny a večnú slávu.

Priebeh série a Mossov zápis do histórie
 

6. mája otvoril sériu event 1.000$ Limit Seven-card Stud. Historicky prvým víťazom v turnajovom formáte sa stal Puggy Pearson, road gambler známy svojím drzým blafovaním a psychologickou hrou. Tento triumf bol pre Pearsona na WSOP len začiatok, jeho najslávnejšie momenty však prišli až o dva roky neskôr. 

Druhý deň si pre seba uchmatol Jimmy Casella, ktorý ovládol 1.000$ Limit Razz. Tretí deň sa začala rodiť dominancia Billa Boyda v hre 5 Card Stud. Boyd totiž pridal titul v tomto variante aj nasledujúce tri roky. WSOP následne tento turnaj vyradilo a dodnes sa vtipne traduje, že si za to Boyd môže sám. Bol v ňom totiž taký dobrý, že nikoho nebavilo s ním ďalej hrať a hlavne prehrávať.

9. mája sa konal 1.000$ Limit Ace-to-Five Lowball a tu zažiaril Johnny Moss. Pre víťaza WSOP 1970 to bol však len predkrm pre Main Eventom. V ňom sa stretlo šesť elitných hráčov: Johnny Moss, Jack Straus, Doyle Brunson, Jimmy Casella, Puggy Pearson a Sailor Roberts. O kvalite hráčov svedčí aj fakt, že až päť z nich sa neskôr mohlo pýšiť titulom z Main Eventu

Freezeout formát znamenal, že víťaz berie všetko a Johnny Moss predviedol, že hlasovanie v minulom roku určilo naozaj toho najlepšieho. Moss sa tak stal historicky prvým hráčom, ktorý triumfoval na dvoch Main Eventoch v rade a tiež na dvoch turnajoch v rade v rámci jedného ročníka. 

Experiment sa podaril
 

WSOP 1971 nebolo o veľkých číslach, bolo o experimente, ktorý fungoval. Benny Binion chcel priniesť šou a to sa mu podarilo. Hoci bolo pri stole Main Eventu len šesť hráčov a celkovo sa uskutočnilo len päť malých turnajov, rok 1971 zmenil všetko. Bez týchto malých krokov by WSOP v dnešnej podobe neexistovalo. Freezeout formát proste fungoval. Eliminácia priniesla drámu. A poker už nikdy nebol len o nekonečných cash games v zadnej miestnosti.

Viac z histórie WSOP

História WSOP: Rok 1970 - Prvý svetový šampión zvolený hlasovaním

Zdroje: WSOP, Wikipedia, PokerListings, The Hendon Mob, Les Chroniques de Vegas