„Najväčšou chybou je myslieť si, že si to už pochopil,“ hovorí Katchalov hneď na úvod svojho pôsobenia v Chasing Poker Greatness. Práve prehnaná istota ho podľa vlastných slov dostala do najťažšieho obdobia kariéry. Keď sa v roku 2011 stal hráčom číslo jeden na svete, prišlo presvedčenie, že už netreba na seba vyvíjať nátlak a snažiť sa zlepšovať. Poker však takéto uvoľnenie trestá rýchlejšie než čokoľvek iné.
Kedy je potrebné odchýliť sa od ideálu
Jeho pohľad na vývoj hry je nekompromisný. Solverová éra síce zlepšila technickú úroveň hráčov, no zároveň vytvorila nebezpečnú ilúziu, že existuje „správny spôsob toho“, ako hrať poker. Podľa Katchalova je to presný opak reality. Skutočný edge vzniká až v momente, keď hráč pochopí, kedy sa má odchýliť od ideálu.
„Ak všetci rozumejú tomu, čo robíš, nemáš výhodu,“ tvrdí. Preto vždy obdivoval hráčov, ktorí sa nebáli vyzerať „hlúpo“ – Gus Hansen, Vanessa Selbst, Dan „Jungleman“ Cates či Tom Dwan. Ľudí, ktorí boli ochotní riskovať svoju reputáciu výmenou za dlhodobý zisk. Nie preto, že by nechápali hru, ale práve preto, že ju chápali príliš dobre.
Presun od pokru ďalej
Po odchode z profesionálneho pokru sa Katchalov vrhol do podnikania a e-športov. Až tam si naplno uvedomil, aké podobné sú tieto svety. Neustála neistota, nepredvídateľné problémy, potreba rýchlej adaptácie. „Nie je dôležité, ako dobre plánuješ. Rozhoduje, ako zvládaš veci, ktoré sa plánovať nedajú.“
Dnes sa do pokru vracia s iným cieľom. Nechce znova dominovať high rollerom. Chce, aby hra prežila. Upozorňuje na nebezpečne rastúci rozdiel medzi profesionálmi a rekreačnými hráčmi, ktorý ničí ekosystém. Podľa neho poker potrebuje viac zábavy, viac variability a viac emócie – menej sterilnej dokonalosti. „Ak rekreačný hráč nemá šancu vyhrať, nepríde späť,“ hovorí otvorene. Práve preto ho fascinujú formáty ako bomb pots, side bety či experimentálne herné mechaniky, ktoré narúšajú riešiteľnosť hry. Nie sú tu na to, aby pomáhali profíkom, ale aby do hry vrátili napätie a nečitateľnosť.
Katchalov neverí v návrat starých čias, ale verí v evolúciu. Poker podľa neho musí znovu nájsť rovnováhu medzi zručnosťou a chaosom, medzi výpočtom a ľudskosťou. A ak sa mu to nepodarí, prežije len ako hra pre úzky kruh elitných hráčov. „Poker má byť súboj myslí, nie súťaž softvérov,“ uzatvára. A práve v tomto postoji sa skrýva jeho skutočný odkaz – nie v tituloch, ale v pochopení toho, prečo táto hra funguje. A kedy fungovať prestane.
Viac z Chasing Poker Greatness
David Singleton: Havária ho posadila na invalidný vozík, poker mu dal druhú šancu
Justin Saliba v Chasing Poker Greatness - Prečo niekedy musíte zahodiť kráľov, aby ste vyhrali hru
Dr. Lara Eisenberg v Chasing Poker Greatness – Ako sa z lekárky stala šampiónka WSOP
Stephen Baker: Väčšina hráčov vie, čo má spraviť – ale nespravia to
Jared Alderman: Mindset, ktorý mení spôsob, akým vyhrávaš v pokri
Zdroje – Podcast Chasing Poker Greatness, Flickr/PSLive, FB/Katchalov
