Daniel Negreanu patrí k najikonickejším osobnostiam, aké kedy poker mal. V otvorenom rozhovore pre GTOLab Podcast rozoberá prechod medzi dvoma érami pokru, svoju transformáciu od „tight tutovkára“ až k analytickej hre, ale aj to, čo ho naučil súboj s Dougom Polkom. Epizóda je nabitá úprimnosťou, sebairóniou a pohľadmi, ktoré u hráča jeho kalibru len tak nepočuť.
Ako sa z Kid Poker stal DNegs
Negreanu sa na úvod rozhovoru vrátil k svojim začiatkom – k dobe, keď sa celá jeho stratégia točila okolo jednoduchého pravidla „zbytočne nebluffovať a hlavne všetko neprehrať“. Ako s úsmevom priznáva, v roku 2004, keď „vyhral všetko, čo sa dalo“, predviedol za celý rok jediný bluff.
V rozhovore rozpráva aj o tom, ako postupne prestalo fungovať to, čo fungovalo roky. Súperi mu prestali platiť jeho value bety, hra sa zmenila a on pochopil, že musí zmeniť aj seba. V kľúčovej spomienke hovorí o momente, keď ho na Poker Masters „totálne prevalcoval“ Stephan Sontheimer, ktorý počas hry používal pojmy, ktorým Daniel nerozumel. Práve vtedy si uvedomil, že ak chce držať krok s elitou, musí prijať nové nástroje, solvery a najmä pokoru.
AI, fitness, spánok a životný balans
V súčasnosti sa Negreanu pohybuje na križovatke starej školy, moderných solverových prístupov a extrémne skillovaných súčasných high stakes hráčov. Rozpráva o tom, ako študuje materiály Nicka Petrangela či Darrena Eliasa, sleduje streamy a aj po troch dekádach hľadá nové myšlienky. Hovorí aj o tom, ako sa mení jeho definícia úspechu: nejde o počet náramkov či o Hall of Fame, ale o schopnosť rok čo rok konkurovať elitným hráčom, prechádzať downswingami a nezľaknúť sa momentu, keď treba „stlačiť spúšť“.
Rozhovor zachádza aj ďaleko za pokrové stoly. Negreanu otvorene rozpráva o svojej fascinácii aj obavách z AI – od Neuralinku až po to, ako algoritmy s vlastnou agendou dokážu ohýbať verejnú debatu. Popisuje aj svoj pohľad na život počas WSOP: sedem týždňov chaosu, málo spánku, veľa mentálnej záťaže. Priznáva, že práve spánok je preňho absolútnou prioritou, zatiaľ čo počas série obmedzuje tréning a sústredí sa na regeneráciu. Fitness vníma ako nevyhnutnú prípravu pred sériou, nie ako doplnok počas nej.
V jednej z najúprimnejších pasáží hovorí o boji s vlastným egom: „Nikdy nechcem byť ten starý chlapík, ktorý hundre na mladých. Musím sa meniť s hrou, nie bojovať proti nej.“ Rovnako otvorene opisuje, aké zvláštne bolo učiť sa „bluffovať odznova“ po rokoch konzervatívnej hry: „Začiatočné bluffovacie spoty boleli. Neprehrával som peniaze – prehrával som identitu, na ktorú som bol zvyknutý.“
V závere rozhovoru sa pozornosť presúva k budúcnosti. Negreanu priznáva, že chce žiť viac v balanse – menej FOMO a viac kvality. Hovorí o tom, ako by mu Daniel spred 10 rokov odporučil „nestrácať čas naháňaním každého eventu“ a moderný Daniel sa snaží túto lekciu konečne prijať. Zároveň však dodáva, že sa nikdy neprestane učiť, a že práve schopnosť adaptovať sa je dôvod, prečo po tridsiatich rokoch stále hrá high stakes a stále vyhráva. Jeho hlavná myšlienka je jasná: dlhovekosť v pokri nie je dar, ale remeslo.
Viac z GTO Lab Podcast
Fedor Holz v GTO Lab podcaste: Kedysi som chcel výhry, tituly a peniaze. Dnes chcem byť šťastný
Zdroje – Podcast GTO Lab, PGT, Poker Listings
