Alex Ponakovs v GTO Lab podcaste: Prečo je samostatné myslenie dôležitejšie než slepé nasledovanie solverov

Article cover

Aleksejs Ponakovs je profesionálny pokrový hráč z Rigy, ktorý svoju cestu začal písať v online vodách. Po dosiahnutí množstva úspechov sa presunul aj za živé stoly, kde sa rýchlo stal pravidelným účastníkom sérií ako WSOP, EPT či Triton. S 34 miliónmi v live turnajových výhrach je neohrozenou Lotyšskou jednotkou a za zmienku určite stojí aj to, že na svojom konte má aj 2 WSOP náramky.  

Ponakovs začínal s pokrom ešte ako tínedžer, v čase, keď profesionálne hrával Counter-Strike. Poker bol najprv len spôsob, ako si niečo privyrobiť, no postupne sa stal jeho hlavnou prioritou. Počas štúdia na univerzite si musel vybrať medzi tromi vecami – školou, spánkom a pokrom. Vybral si poker a spánok.

Risk, ktorý ho takmer zlomil

V podcaste sa vracia k obdobiu okolo roku 2017, keď sa rozhodol hrať veľké turnaje bez dostatočného bankrollu a backingu. WCOOP séria ho takmer zruinovala – z pôvodného bankrollu mu zostalo približne 10.000 dolárov. Namiesto konca kariéry však prišiel zlomový moment.

Ponakovs sa extrémne sústredil na grind, masívne znížil počet stolov, začal detailne analyzovať handu po hande a hľadať exploity bez pomoci solverov. Nasledoval upswing, víťazstvo v Sunday Million po 5-way deale a raketový rast bankrollu. Odvtedy, ako sám hovorí, nemal ani jeden horší rok než ten predchádzajúci.

Poker bez solverov ako základ

Jednou z hlavných myšlienok tohto podcastu je význam „street pokru“. Ponakovs priznáva, že veľká časť jeho základu vznikla ešte pred solverovou érou. Trávil hodiny manuálnym počítaním kombinácií, rôznych scenárov a fold equity v konkrétnych spotov. Podľa neho majú hráči, ktorí vyrástli výhradne na solveroch, problém v situáciách, ktoré nikdy neštudovali. Ak sa ocitnú v netradičnej línii, často strácajú istotu. Skúsenosť z čias, keď si musel všetko „vymyslieť sám“, považuje za jednu zo svojich najväčších výhod.

Ponakovs ďalej detailne opisuje svoj proces hľadania exploitov. Základom je práca s očakávaniami – vlastnými aj súperovými. Rozlišuje medzi skutočnou range a „imaginárnou“ range, ktorú si o ňom vytvára súper. Zdôrazňuje, že najmä v live pokri je kľúčová extrémna koncentrácia. Čím menej GTO hráčov sedí pri stole, tým viac priestoru vzniká na exploity. Ako príklad uvádza používanie viacerých sizingov na turne v stredných buy-inoch, kde súperi nedokážu správne reagovať check-raisom a nechávajú si unikať EV.

Chyby ako investícia

Ponakovs otvorene priznáva, že mnoho jeho exploitatívnych rozhodnutí bolo postavených na chybných predpokladoch. Rozdiel je v tom, že sa nebál mýliť. Podľa neho sa hráč, ktorý sa bojí vyzerať hlúpo nikdy nedostane k najvyššiemu EV. Tvrdí, že hranica medzi geniálnym ťahom a katastrofálnou chybou je v high stakes extrémne tenká. Ak sa hráč bojí túto hranicu prekročiť, automaticky si uzatvára cestu k rastu.

Podľa neho existujú rôzne skupiny hráčov, ktoré sa navzájom hodnotia a porovnávajú. Ego je prítomné všade, no problém nastáva vtedy, keď začne ovplyvňovať rozhodovanie pri stole. Veľký dôraz kladie na schopnosť odpúšťať – sebe aj ostatným. Podľa neho hráč, ktorý si nevie odpustiť chyby, sa mentálne zlomí. Skúsenosť ho naučila, že aj najlepší hráči robia chyby, a že absencia chýb často znamená príliš opatrnú, neambicióznu stratégiu.

Rozdiely medzi mid a high stakes

Najväčší rozdiel medzi mid stakes a high stakes turnajmi nie je podľa neho v mechanike hre, ale v ICM a hĺbke rozhodnutí v neskorých fázach. V high stakes turnajoch môžu jedinou chybou hráči prísť o obrovské množstvo EV, zatiaľ čo v nižších buy-inoch sa podobné situácie často ani nevyskytnú. Hráč, ktorý chce spraviť skok vyššie, musí podľa neho počítať s tým, že na začiatku bude robiť drahé chyby. Tie však treba vnímať ako súčasť učebného procesu, nie ako dôkaz nedostatočnej úrovne.

Na záver podcastu sa Ponakovs zamýšľa nad úspechom a životom mimo pokru. Priznáva, že dlhé roky ho poháňala potreba finančnej istoty a kontroly. Dnes však kladie väčší dôraz na spokojnosť a prirodzený balans. Tvrdí, že ak musí človek balans vedome riešiť, pravdepodobne už niečo nefunguje. Pre neho má balans prichádzať prirodzene – ako dôsledok toho, že robí veci, ktoré mu dávajú zmysel, a zároveň si ponecháva priestor na nové ciele mimo pokrového stola.

 

 

Viac z GTO Lab Podcast

 

Nick Petrangelo: V $100k turnajoch už nie sú slabí hráči, o to viac treba stále pracovať

Daniel Negreanu: Byť dlhé roky na pokrovom vrchole je tvrdá drina, nie náhoda

Fedor Holz: Kedysi som chcel výhry, tituly a peniaze. Dnes chcem byť šťastný

 

 

 

Zdroje – Podcast GTO Lab, Flickr, PGT