EN
SK
CZ
HU
DE
Fabian Bartuschk: V pokri musíte hodiť za hlavu svoje ego a uznať, že neviete všetko
Pred mesiacom sa ti podarilo vyhrať Eureka Highroller event v King's Casine v Rozvadove. Gratulujeme a je skvelé, že si dnes naším hosťom.
„Ďakujem veľmi pekne za pozvanie.“
Tento rok sa ti darí. Začalo to v januári WSOPC prsteňom z FiftyStack eventu a krátko na to nasledovalo víťazstvo v Seeefelde a teraz ten Highroller na Eureke. Bola to tvoja životná trefa?
„Myslím, že to bolo 58.400 eur, mínus tipy. Áno, to bol skutočne môj najväčší live výsledok.“
Zaujímali by ma začiatky, ako si sa vôbec dostal k pokru? Čo si robil predtým ako si sa stal profesionálom ?
„S pokrom som prišiel do kontaktu po prvýkrát keď som bol tínedžer. V televízii som sledoval vysielanie EPT a WSOP. Potom som skúšal online stránky s hracími peniazmi, len aby som si vyskúšal hru. A až v 18 rokoch som začal hrať o skutočné peniaze, v 19 som sa prvýkrát prihlásil na online stránku, ktorej názov nechcem z marketingových dôvodov povedať. Ale sponzorovali aj túto udalosť Eureka. Hrával som popri štúdiu a postupne sa to čím ďalej tým viac profesionalizovalo. Koronavírus znamenal, že som musel prerušiť prácu ako tréner a zrazu som mal veľa času. A ten čas som investoval do pokru a začalo sa to vyplácať. Takmer presne pred dvoma rokmi som sa rozhodol naskočiť na profesionálnu dráhu. Vyrátal som si, že je to pre mňa perspektívnejšia cesta ako pokračovať v štúdiu, študoval som športovú ekonomiku a pracoval ako tréner v malom fitness centre v Drážďanoch. Uvedomil som si, že to nie je to, čo chcem ďalej robiť, nie je to to, čo ma robí šťastným. Takže to bola moja cesta k profesionálnemu pokru a doteraz som to neoľutoval.“
To znamená, že v tom čase si už mal za sebou niekoľko online úspechov?
„Áno, presne tak, vtedy som veľa hrával online. V časoch korony všetky hry explodovali, všetky počty hráčov išli hore. Bolo to fantastické obdobie a hrával som aj naživo, ale oveľa menej ako teraz. Raz alebo dvakrát za mesiac som cestoval do Česka. Teraz hrávam oveľa viac naživo.“
Koľko máš rokov?
„Teraz mám 24 rokov.“
Ak by si mal dať niekomu 3 tipy ako sa z rekreačného hráča pokru posunúť k profesionálnej hre, čo by si mu poradil?
„Prvá vec, ktorá je podľa mňa najdôležitejšia, je, aby ste na túto cestu pripravili aj vaše blízke okolie. Aby ste sa najprv zbavili všetkých vecí, ktoré by vás mohli zaťažovať. Poriešiť si rodinné ťažkosti, finančné ťažkosti, okruh priateľov a všetko podobné. To všetko sú veci, ktoré vás môžu podprahovo zaťažovať, pokiaľ ide o vaše výkony pri stole. Ak si teda so sebou nesiete nejaké súkromné problémy, budete ich mať pri stole so sebou a budú vás brzdiť. Dlho som sa pohyboval v rodinnom prostredí, kde sa na poker vždy pozeralo kriticky. A tiež som musel veľa presviedčať, aby bol akceptovaný. A kým som bol psychicky pripravený povedať si, dobre, nie je pre mňa až také dôležité, čo na to hovoria moji starí rodičia, budem si robiť svoje, chvíľu to trvalo. Inými slovami, prvýkrát som sa možno pohrával s myšlienkou stať sa pokrovým profesionálom oveľa dávnejšie ako pred dvoma rokmi, ale bol som schopný urobiť tento krok, až keď som pocítil prijatie vo svojom okolí. Potom je dôležitá ochota učiť sa. Existuje nespočetné množstvo hráčov pokru, ktorí roky robia to isté a nepochybujú o tom, či je to ešte dobré alebo nie. Hra sa mení, to čo bolo aktuálne ešte pred dvoma rokmi, je dnes už zastarané. A na to, aby ste v dnešnej dobe zostali konkurencieschopní, musíte sa jednoducho konštantne zlepšovať. A tretia vec je bankroll, to čo s ním súvisí, výber limitov. Sú profesionáli, ktorí hrajú break-even na relatívne vysokých limitoch a dosiahli by oveľa vyššie výhry, keby jednoducho išli o limit nižšie. Musíte trochu hodiť za hlavu svoje ego a priznať si, že tieto hry dokážem poraziť a tieto hry nie.“
Máš pri hraní či už online alebo naživo nejakú rutinu, ktorú dodržiavaš?
„Nie som na také veci ako meditácia a podobne. Jediné čo je, že chodím do posilňovne a robím silový tréning. To je asi môj recept na fyzickú ale aj psychickú kondíciu. A možno to znie hlúpo, ale keď idem na turnaj, vždy idem s tým, že teraz ich rozdrvím. Bez ohľadu na to, kto tam sedí, či už je to Main Event EPT za 5 tisíc eur alebo turnaj v Rakúsku za 200 eur, idem tam s myšlienkou, že proti týmto hráčom vyhrám. Pomáha si hovoriť, že ste dobrý v tom čo robíte, niekedy mať možno aj trochu prehnané sebavedomie. Je dôležité mať sebadôveru.“
Máš nejaké plány a ciele do budúcnosti?
„Nikdy som vlastne nebol hrať mimo Európu, nelákalo ma to. Dúfam, že sa tento rok dostanem na WSOP do Vegas. EPT to sú pre mňa už pravidelné zastávky, tiež ma zaujíma Triton.“
Čo sa ti najviac páči na živote pokrového profesionála?
„V prvom rade by som povedal, že sloboda. Môžeš každý deň robiť to, čo chceš, si nezávislý od ostatných. Nemáš šéfa, pre ktorého musíš robiť prácu, a môžeš si robiť svoje vlastné veci. To sa pre mňa postupne stalo veľmi dôležité. Aj to, že si môžem sám určiť kedy mám voľno a nasadnúť napríklad na lietadlo a ísť sa vyhrievať niekam na slnko. Určiť si kedy chcem ísť hrať online alebo naživo. Druhá vec sú samozrejme peniaze, ktoré sa v tom dajú zarobiť. Rád tiež cestujem po rôznych eventoch. Páči sa mi najmä to, že to vždy môžete spojiť s niečím iným. Vždy vidíte niečo z miest, z iných krajín, iných kultúr. Môžete do toho zakomponovať trochu dovolenky alebo byť jednoducho niekde, kde ste ešte nikdy neboli. Cestovanie je pre mňa príjemnejšie aj preto, že spoznávate nových ľudí. To je niečo, čo mi napríklad na online grindoch pripadá trochu nudnejšie.“
Sú aj veci, ktoré sa ti na živote pokrového profesionála nepáčia?
„Vedel by som si predstaviť, že by ma viac bavila iná práca v stálej pozícii. Poker je veľmi náročný na čas. Ak sa chcete zlepšovať, musíte investovať čas. Aj keď si poviem, že teraz robím čo chcem. Zároveň keď človek veľa cestuje, má malo času na život mimo pokrového stola, na rodinu a priateľov. To je niečo čo niekedy bohužiaľ chýba aj keď som si to vybral sám. To sú tie veci, ktoré to robia trošku ťažšie. Pri pokri je tiež ťažké zoznámiť sa s nejakou ženou. Viete, ako je to s rozdelením mužov a žien v pokri. Povedal by som, že je to jedna vec, ktorá je v iných zamestnaniach jednoduchšia. Veľa času trávite v kasíne, čo tiež nie je ideálne. Okrem slnečného svetla, povedal by som, aj zdravotné aspekty a podobné veci. Ale hovorím, to sú veci, s ktorými treba rátať.“
Máš obľúbené kasíno alebo to záleží skôr od eventov, ktoré sa tam hrajú?
„Myslím, že musíte rozlišovať medzi kasínom a celou lokalitou okolo neho. Pretože napríklad EPT Prague, ktorá sa tiež koná v spolupráci s King's Prague, považujem za veľmi peknú lokalitu a miesto konania, zatiaľ čo samotné kasíno by som nenazval svojím obľúbeným kasínom. A potom, samozrejme, sú kasína, ktoré sú pekné samé o sebe. Ja by som povedal Grand Casino Aš. Tam mi to príde veľmi útulné, je to veľmi uvoľnené. Nie sú tam síce tie najväčšie turnaje, ale je tam príjemné len tak byť. Je to možno aj tým, že tam som s pokrom začínal. Okrem toho je tu veľa ďalších skvelých miest. Napríklad na Malte sú kasína, kde ste vždy priamo na pláži. Barcelona, kde ste tiež priamo na pláži, a mnoho ďalších.“
Je ešte niečo o čo by si sa s nami chcel podeliť?
„Vždy je dobré mať ľudí, ktorí pokru jednoducho pridávajú hodnotu a prinášajú ho do sveta. Snažím sa o to trochu aj prostredníctvom svojho kanála na Instagrame, aby ľudia videli, čo sa v pokri deje. Aby si táto hra nezachovala povesť hazardu, ktorú možno niektorí ľudia stále majú a aby sa na ňu pozeralo viac ako na súťažný šport. Nie všetci to hráme ako hazard a prehrávame svoje domy. Čo som rád, že k tomu prispieva aj takýto formát ako je Spadecast.“
Fabian, ďakujeme za rozhovor a držíme palce na ceste k ďalším víťazstvám!
Zdroje fotografií – Flickr/PSlive, themaltapokerfestival, PokerZive, Kings-resort