EN
SK
CZ
HU
DE
Jack Binion: Je krásne sledovať, kam sa poker za tie roky dokázal dostať
Už v 26 rokoch mu jeho otec, kasínový magnát Benny Binion umožnil riadiť rodinné kasíno Horseshoe, v ktorom v roku 1970 vznikla myšlienka usporiadania World Series of Poker. Nasledujúce pol storočie už napísalo neuveriteľný príbeh, počas ktorého sa z gamblerskej zábavky hŕstky Texasanov, postupne stala najpopulárnejšia kartová hra sveta. No a Jack bol po celý čas pritom. Na čo najradšej spomína a kto sú podľa neho najlepší hráči histórie?
O vzniku WSOP
Pamätám si na časy, keď sme sa s otcom rozhodli otvoriť pokrovú herňu. Naše kasíno zo začiatku nemalo priestor určený na poker, tak sme šli do Rena, kde mali malú miestnosť s názvom Gambler Convention, kde sa začínalo s hraním pokru. Práve tam som sa po prvýkrát stretol s mojim najlepším priateľom Doylom Brunsonom, s ktorým sme sa dohodli, že ďalší rok sa pokúsime vytvoriť niečo podobné.Tak sa aj stalo, vytvorili sme miestnosť určenú na poker a aj keď bola prvá udalosť určená pre verejnosť, tým, že nikto poker poriadne nepoznal, sme museli hráčov doslova prehováraťosobne aby prišli.
Podujatie sme nazvali World Series of Poker a keďže nič také, ako freezout v tom čase neexistovalo, išlo viac menej o cash game session, na konci ktorej všetci hráči určili spomedzi seba toho, kto hral najlepšie. Prvý rok sa takto k titulu dostal Johnny Moss, rok na to tento titul obhájil (čo nebolo tak ťažké, keďže hry sa zúčastnilo 6-7 hráčov). O dva roky prišiel Amarillo Slim s nápadom freezoutu, ktorý nebol veľmi populárny a tak sme najprv skúsili turnaj s re-entries a až následne sa formát turnaja ustálil na čistokrvnom freezoute.
O pokrovom boome
Keď sa ma niekto opýta, čo spôsobilo ozajstný pokrový boom, podľa mňa to bol vznik televízneho pokru. Možnosť vidieť karty hráčov a sledovať tak priamo ich myšlienkové procesy a hru, urobili z tejto hry niečo prístupné takmer každému. Samozrejme, neskôr nasledoval online boom, ktorý násobne zvýšil množstvo hráčov, ktorí sa tak mohli vyhnúť cestovaniu a hľadaniu ideálnej hry – stačilo sa prihlásiť a mohli ste hrať. Bolo to jednoduché a na dosah ruky, takže pochopiteľne to oslovilo množstvo hráčov.
O 10,000$ buy-ine do ME
Už od začiatku WSOP sme nastavili buy-in do neho na 10,000$, no a keď sa nad tým hlbšie zamyslím, v skutočnosti bol tento buy-in omnoho vyšší, ako dnes. Aj keď sa stále bavíme o sume 10,000$, v tej dobre mali tie peniaze úplne inú hodnotu, povedal by som, že by sa to blížilo k súčasným 100,000$. Všetko je dnes mnohonásobne drahšie ako pred päťdesiatimi rokmi a aj preto je fascinujúce, že sme vtedy pri takých stakes dokázali postupne vybudovať obrovskú komunitu.
O tých najlepších hráčoch sveta
Keď sa ma niekto pýta, kto sú podľa mňa tí najlepší pokroví hráči a najvýznamnejšie pokrové osobnosti, mám päticu favoritov. Začnem Amarillom (Slimom) Prestonom, ktorý bol perfektný človek. Bol extrovert, výrazný človek a ukecaný vtipkár, ktorého ste nemohli prehliadnuť. No a práve to v kombinácií s jeho pokrovým umom fungovalo perfektne – bolo to ako kúzlo, ktoré poker preslávilo široko-ďaleko. Kľudne môžeme podľa mňa Slima nazvať prvým pokrovým ambasádorom.
Ďalším, koho jednoznačne musím spomenúť, je môj najlepší priateľ – Doyle Brunson. V začiatkoch WSOP bol Doyle tým najlepším hráčom sveta, bol tak ďaleko pred ostatnými, že sa neraz stalo , že len svojou prítomnosťou ukončil hru – stačilo, aby si prisadol k stolu a ostatní hráči doslova ušli preč. Čo je na ňom úžasné, je neustále sa zlepšovanie a stabilita v podávaní skvelých výsledkov – nehrá ako kedysi, no napriek tomu, je tak dobrý, že môže konkurovať aj dnešným mladým chlapcom.
Nikdy nebol a ani už nebude nikto taký, ako bol Stu Ungar. Stu bol najlepším hráčom sveta v Gin Rummy, v čom bol taký dobrý, že nikto sa k nemu nedokázal ani len priblížiť. Gin už nie je taký populárny ako kedysi, no v tej dobe sa hral v každom meste a v každom vidieckom klube. Kdekoľvek Stu prišiel, stačilo mu vidieť sedem rúk a presne vedel kto ako hrá a kto čo drží. Bolo to neuveriteľné. Rovnako dobrý bol samozrejme aj v pokri, kde už ale jeho kvality i život nešťastne ovplyvnili drogy.
Jedným z najlepších hráčov minulosti a zároveň súčasnosti, je stále podľa mňa Johnny Chan. Dvojnásobný šampión ME je aj dnes vynikajúcim hráčom, ktorému sa ale nedostáva toľko pozornosti, nakoľko sa posledné roky venuje najmä hrám v Macau. Vďaka tomu nie je možné určiť koľko peňazí vyhral a zarobil, no ja osobne ho považujem aj po toľkých rokoch za svetovú špičku.
Na záver som si nechal Phila Hellmutha, ktorého meno sa spája s mnohými rekordmi. Dodnes je neuveriteľné, ako dokázal Phil ešte ako mladý študent vyhrať ME WSOP 1989, keď ako 24-ročný chlapčisko dokázal poraziť práve Johnnyho Chana (ktorý siahal po tretí titul v rade). Nikto to vtedy neočakával, možno ani on sám, no bolo fantastické sledovať, ako ho táto výhra naštartovala, a ako ďaleko to až dosiahol. Aj napriek svojej extravagantnosti hovoria Philove úspechy samé za seba a ja osobne som jeho veľkým fanúšikom.
Zdroj: Card Player Magazín