EN
SK
CZ
HU
DE
Rekordér John „Miami“ Cernuto: V 76 rokoch sa cítim plný energie a pripravený vyhrávať!
Meno John Cernuto, mnohým známy ako Miami, je vo svete turnajového pokru legendou. John už niekoľko rokov drží rekord v najväčšom počte ITM umiestnení, aktuálne 76-ročný hráč má na svojom konte už viac ako 500 cashoutov, z ktorých je 65 výhier vrátane troch WSOP náramkov. Za takmer 4 dekády Cernuto navyhrával v turnajovom pokri takmer 6 miliónov dolárov, nemenej úctyhodným je aj fakt, že sa mu na festivale WSOP podarilo minimálne raz cashovať už 28 rokov po sebe. Úctyhodné čísla prilákali za Johnom reportérov z Card Playeru, no a výsledkom je nasledovný rozhovor.
Na úvod otázka do minulosti, pamätáš si, kedy si prvýkrát hral poker?
„V rodine som mal veľa hráčov, pamätám si ako sme celá rodina hrávali karty, vrátane mňa, rodičov i babičky. Tu som sa naučil základy a následne som si v armáde dokázal už pokrom dobre privyrobiť – môj plat bol 100$ mesačne a pokrom som si dokázal zarobiť štyri krát toľko. Keď som sa ale v roku 1982 presťahoval do Vegas, zistil som, že ani zďaleka nie som taký dobrý, ako som si myslel. V porovnaní s profesionálmi som hral príliš loose a rýchlo som zistil, že ak chcem uspieť, musím sa toho ešte veľa naučiť.“
Aké formáty a stakes si vtedy hrával?
„Zo začiatku sa hrával len limit hold´em, postupne ho ale vytlačila no-limit varianta. Bežne sme hrávali stakes 10$/20$, ktoré sme zvyšovali na 20$/40$, pokiaľ sa v meste objavili pokruchtiví turisti. Hry boli naozaj dobré, pravidelne som hrával s takými velikánmi ako Johnny Chan či Stu Ungar.“
Prezradíš nám, ako vznikla tvoja pokrová prezývka?
„Prezývka sa uchytila v deň, kedy som vyhral svoj prvý väčší turnaj. Bol to 7-card stud event v Ceasars Palace, do ktorého som nastúpil s prezývkou „Miami John“. V tomto turnaji som zažil niečo neuveriteľné, za celý čas som prehral len dva poty a jednoducho mi vyšlo všetko, čo som začal. Tak som si povedal, že to bude osud a odteraz si tú prezývku musím nechať. Celý nápad s touto prezývkou ale vznikol ešte predtým, keď som hral v Sam´s Town Casino. Mobily vtedy neexistovali, a keď sa vám chcel niekto dovolať, musel volať na recepciu. Pani na recepcií zabudla moje meno a tak do mikrofónu vyhlásila len, že „John z Miami, na linke 1 máte hovor“. A tak vznikol Miami John.“
Kedy si sa oficiálne vybral na profesionálnu dráhu?
„V roku 1983 moje obľúbené kasíno Stardust vyhlásilo 9-mesačný turnajový leaderboard o 1,000$ balíček na špeciálny event Stairway to the Stars. Veľmi som chcel vyhrať a tak som celých 9 mesiacov hral 6 dní do týždňa, nakoniec som NLH kategóriu vyhral a v limit kategórií som skončil druhý.“
Keď si porovnáš dnešné turnaje s tými z minulosti, čo ti sedelo viac?
„Všetko má svoje pre a proti, kedysi mali turnaje pomalšiu štruktúru, no na druhej strane nižšie stacky, takže priestoru ste tak či tak nemali veľa. Čo sa mi páčilo, boli nízke feečka a rakes. Napríklad v 500$ turnajoch sa dlho platilo len 15$ fee, ktoré ale postupne rástlo. Taktiež neexistovali žiadne re-entries, ktoré dnes dávajú veľkú výhodu hráčom využívajúcim viac svoju peňaženku ako skill.“
Spomínaš si na svoje začiatky na WSOP?
„O WSOP som sa prvýkrát dopočul v 1980, o štyri roky neskôr som hral svoj prvý event. Keďže som mal veľmi obmedzený bankroll, mojim plánom bolo hrať 2 satelity sa turnaj, ktorý ma zaujal, no a pokiaľ som nevykvaldil, tak som hral cashku. Mojim prvým eventom bol „Non-pro“ NLH event, ktorý mal byť určený rekreačným hráčom, no bol plný žralokov (smiech). Do roku 1989 som odohral asi 6 eventov na WSOP, kým som sa konečne dočkal prvého ITM. Mesiac neskôr som vyhral veľký turnaj v Bikeu a odvtedy som mohol konečne hrať, čo som len chcel.“
V roku 1996 si vyhral svoj prvý WSOP náramok v 8-or-better Stud evente. Aký to bol pocit?
„Bolo to niečo naozaj neuveriteľné! 8-or-better Stud nikdy nepatril medzi moje obľúbené formáty, zvíťaziť sa mi podarilo len preto, že som hral viac agresívne, ako múdro. Od tohto momentu som tri roky nevynechal ani jeden turnaj v tomto formáte a dosiahol som v nich mnoho úspechov.“
Ďalší rok si vyhral druhý náramok v NLH, o 5 rokov neskôr si pridal tretí v Omahe. Ktorý pre teba znamená najviac?
„Najväčším vzrušením zo všetkého bol rozhodne zisk NLH náramku, ku ktorému som vyhral najväčšiu sumu v mojej kariére. Môj tréner Hans „Tuna“ Lund ma učil, že s párom desiatok musím silne raisovať aby som videl, či si moji súperi veria. Na finálovom stole tohto eventu som si našiel desiatky, spravil som veľmi silný re-raise, na čo sa ale dvaja súperi pustili do all-inu. Jeden mal A6, druhý KQ a aj keď sa na boarde objavilo eso, vyhral som aspoň tučný side pot. Na tento moment nikdy nezabudnem“.
Minulý rok si prekonal métu 500 cashoutov, čo pre teba tento rekord znamená?
„V pokrovej kariére mám niekoľko míľnikov, ktoré sú pre mňa veľmi dôležité. Okrem zisku WSOP náramku to bolo napríklad, keď sa mi v sérií Legends od Poker podarilo vyhrať hneď štyri eventy, čo sa nepodarilo nikomu predtým ani potom. Rovnako tak spomínam na to, ako som raz v kasíne Taj Mahal postúpil do druhého dňa NLH eventu, no počas neho som si zapol aj stud event. Počas breaku som oba chipleadoval, a tak staff v kasíne presunul stoly tak, aby som mohol naraz sedieť za obomi. No a ja som v oboch turnajoch vyhral. V neposlednom rade je to práve spomínaná méta 500 ITM umiestnení, na ktorú som taktiež veľmi hrdý.“
Už 28 rokov po sebe si cashoval na WSOP. Čo je kľúčom k dlhodobo dobrým výsledkom, ktoré v hre dosahuješ?
„Poker ma vždy napĺňal a ja som si naplno užíval cestovanie, hru a spoznávanie s novými hráčmi. Do sedemdesiatky sa celý môj život točil len okolo pokru a ja som sa tomu veľmi tešil. Potom prišla kríza, kedy som začal byť veľmi opatrný a sústredil som sa viac na to, aby som neprehral, nie aby som vyhral. V tomto období som zaznamenal veľa mincashov, no našťastie sa mi podarilo znovu sa namotivovať a opäť sa sústrediť na výhru. Teraz, v 76 rokoch, sa cítim plný energie a opäť pripravený vyhrávať!“
Ktorý WSOP event by si chcel vyhrať, ak teda nerátame ME?
„Popravde, ME si už asi nikdy nezahrám. Je neuveriteľne náročné po mesiaci grindenia hrať 8-dňový turnaj. Radšej by som teda zvíťazil v Poker Players Championshipe, ktorý je známy ako najnáročnejší event sveta.“
Ďakujem za tvoj čas John, rozlúčiš sa na záver nejakou cennou radou pre hráčov, ktorých si v mnohom motivoval?
„Pokiaľ sa chcete v týchto vodách udržať dlhodobo, musíte sa poučiť zo svojich chýb a neopakovať ich. Musíte robiť správne rozhodnutia, uzatvárať výhodné dohody, byť dobrým manažérom a strážiť si financie. Držím vám palce!“
Zdroj: CardPlayer Magazín