EN
SK
CZ
HU
DE
Danny Tang: Ako sa nenápadný chlapec stal plnohodnotným členom High Stakes komunity
Tang, aktuálne žijúci v Hong Kongu, ešte ako študent na univerzite sníval o tom, ako si zahrá s velikánmi ako Phil Ivey, no a teraz, ani nie o dekádu neskôr, cestuje súkromným lietadlom na najdrahšie turnaje sveta a cashuje 6- a 7-ciferné odmeny. Všetko začalo v roku 2016, kedy začal Tang obiehať série ako WPT a EPT a na svoje konto si pripísal aj prvú 6-cifernú trefu. O rok neskôr získal prestížny EPT titul z Prahy, čo mu vynieslo 449,580$.
V roku 2018 si Tang vyskúšal aj atmosféru festivalu WSOP, kde v ME obsadil skvelé 31.miesto za 230,475$ a o pár týždňov neskôr mu len tesne ušiel finálový stôl EPT Barcelona. Aj napriek týmto deeprunom sa v High Rolleroch ($25k+) presadiť ani raz nedokázal. To všetko sa ale zmenilo vznikom série Triton, kedy Danny exceloval v Černohorskej zastávke – najprv sa dostal na finálový stôl $64k 6-max eventu a neskôr skončil ako runner-up v $125k Main Evente (1,833,000$), kde nedokázal poraziť len skvelého Bryna Kenneyho.
Rozbehnutý vlak už nehodlal brzdiť, čo jasne ukázal každému v minuloročnom WSOP, kde si v $50k High Rolleri poradil so 122 súpermi a dokráčal si tak k prvému cennému náramku (1,605,506$). Úspešný rok uzavrel v Prahe, kde mu bronzová priečka v €100k Super High Rolleri vyniesla ďalších 940,803$, čím teda uzavrel spomínaný rok s 5,5 miliónovými cashoutami. Skvelé výsledky neostali bez povšimnutia a tak sa Danny ocitol pred mikrofónom chlapcov z Card Playeru a výsledkom je nasledovný rozhovor!
Povieš nám, ako si sa po prvýkrát dostal k pokru?
„Počas veľkého poker boomu som mal stále len 15 rokov a tak som bol zatiaľ mimo hry. Nie som ako mnohí hráči, ktorí začínali ako neplnoletí cez účty písané na svojich rodičov. Ja som čakal až do dvadsiatky, kedy som sa v Hong Kongu zúčastnil pár home games s mojimi kamošmi. Keď som sa následne počas štúdia na univerzite v Manchestri dostal do kasína, poznal som už základy pokru a začal som sa o hru viac zaujímať. Vo voľnom čase som pozerával High Stakes Poker či záznamy zo streamov EPT, no a vtedy som začal cítiť, že toto je niečo pre mňa.“
Čo ťa najviac motivovalo k tomu, aby si stále stúpal na čo najvyššie stakes?
„Pamätám si, ako som chodieval na cashky v Londýne, kde som sledoval hráčov ako Luke Schwartz, ktorí bežne hrávali 25£/50£. Neskôr som sa vrátil do Ázie, kde sa hrali omnoho vyššie stakes, no hra bola neporovnateľne slabšia. Práve tam som teda začal grindiť a budovať svoj bankroll na drahšie eventy. Moju kariéru ale asi naostro odštartoval €10k High Roller na EPT v Prahe, ktorý som si chopol so Sergiom Aidom. Ten turnaj som neplánoval hrať, mal som obrovský rešpekt pred hráčmi, no vtedy ma prehovoril J.C. Alvarado, ktorý mi povedal niečo v zmysle „Neblázni, ten turnaj musíš hrať, pole je úžasné!“. No a mal pravdu, doteraz mu dlhujem za to večeru!“
Hrať série EPT a WSOP je snom mnohých turnajových hráčov, čo pre teba znamenali úspechy v nich?
„Nikdy nezabudnem, ako som vyhral na EPTčku v Prahe, a ako prvé som hneď volal svojej mame aby som jej povedal, že som to zvládol. Bol to neuveriteľný pocit, pre mňa to znamenalo strašne veľa. O rok neskôr som zaznamenal deeprun v ME WSOP, kde sa v človeku pri takomto umiestnení vždy miešajú pocity. Na jednej strane som bol vďačný za takmer štvrť-miliónový cashout, na druhej strane ale zamrzí blízkosť finálového stola. Za najväčší plus ale beriem to, že mi turnaj v mnohom otvoril oči – uvedomil som si, že mám veľké leaky v shortstack hre, a že sa musím naučiť ovládať svoje emócie.“
Ako prebehol tvoj prechod na najvyššie stakes?
„Za mnohé vďačím Paulovi Phuovi, s ktorým som sa z videnia poznal, no nemali sme blízky vzťah. V Čiernej Hore som mal možnosť stráviť s ním viac času a výsledkom bolo to, že si odo mňa kúpil nejaký podiel, aj keď o mojej hre takmer nič nevedel. Našťastie som v tom evente skončil na 8.mieste a vypočítal som si, že jeden náboj do ME môžem obetovať. No a práve ten sa stal mojim životným turnajom, ktorý všetko odštartoval.“
Minulý rok si si na WSOP splnil sen mnohých hráčov, čo pre teba znamená zisk zlatého náramku?
„Popravde, nad náramkom som nikdy v živote nepremýšľal. Aj keď som sa prvýkrát dostal na finálový stôl WSOP shootout eventu, vôbec som nemyslel na náramok, len na peniaze. Ono, keď hráte turnaj s tisíckami hráčov, šanca na výhru je mizivá a náramok je len takým duchom. Dokonca aj na finálovom stole WSOP High Rolleru som na náramok stále nemyslel – mal som proti sebe borcov ako Brandon Adams, Sam Soverel, Michael Addamo či Adrian Mateos. Tak som sa stotožnil s tým, že som sa dostal tak ďaleko a teraz už len uvidíme, čo z toho bude. Bol som tak v strese, že keď som vyhral, niekoľko sekúnd mi nedošlo, čo sa vlastne stalo.“
Zmeňme teraz tému a presuňme sa za cash game stoly. Na aký najväčší pot si spomínaš?
„Pamätám si úplne presne, ako som v Macau raz vyhral pot v hodnote 1,5 milióna dolárov. V tom spote som 5-bet shoveoval s AK a dostal som call s ATo. Vyhrať takýto pot bolo úplne šialené, veď za tú sumu si v Honk Kongu kúpite dve nehnuteľnosti. Preto sa snažím vždy v hre počítať sumy v blindoch, nie v peňažnej hodnote.“
Si poverčivý?
„Tvárim sa, že nie som, no v skutočnosti som, a to veľmi. Mám niekoľko mikín, v ktorých vždy hrávam, nakoľko sa mi v nich darí a neviem sa ich vzdať. Mám kamaráta, ktorý si nemení spodné prádlo, keď sa mu darí, no a raz takto vyhral 3-dňový turnaj, takže to asi má niečo do seba!“
Pokrovým profesionálom si približne 5 rokov, no už teraz hrávaš tie najväčšie stakes a cestuješ po celom svete. Je to pre teba splnený sen?
„Dnes je to už bežné, no nikdy nezabudnem ako som prvýkrát letel súkromným lietadlom s Tomom Dwanom, Philom Iveym a Tonym G. Aj napriek tomu, že s týmito borcami pravidelne hrávam, nikdy nebudem ikonou ako oni. Raz sa nám na letisku v Japonsku stalo, že nás zastavili turisti a poprosili ma nech ich odfotím zo všetkými hráčmi. Ja sa nad tým len pousmejem, no i tak je pre mňa neuveriteľné, že borci, ktorých som vždy obdivoval sú zrazu medzi mojimi kontaktmi v telefóne!“
Zdroj: CardPlayer Magazín