EN
SK
CZ
HU
DE
Megarozhovor s Tomom „durrrr“ Dwanom: 2. časť
Nevynechajte ani prvú časť rozhovoru s Tomom „durrrr“ Dwanom.
Bol si niekedy v stave, že si svoje rozhodnutie stať sa profesionálnym hráčom pokru spochybňoval? Že ťa to fakt nebavilo.
Asi ani nie. Akože, keď má človek nejaký dlhší downswing alebo niekoľko hrozných sessions, tak sa asi nedá vyhnúť tomu, aby mu napadali kadejaké myšlienky, ale vždycky to po čase prešlo. Nejaké vážne pochybnosti o tom, či som si vybral správne povolanie, to som nemal nikdy.
Je niečo, čo ti dal poker aj do života?
Hlavne ma naučil lepšie vyhodnocovať informácie. Myslím, že to je niečo, čo veľa ľudom dosť chýba. Ale asi najväčšia lekcia, ktorú mi poker dal je, že nie je možné mať vždy pravdu alebo vždy mať jasno v tom, čo je správne rozhodnutie. To je podľa mňa dosť dôležitý a cool koncept. Žiť s uvedomením, že v mnohých situáciách v živote vám neostáva nič iné, než pokúsiť sa zhodnotiť veci najlepšie ako sa dá a proste dúfať, že to dobre dopadne.
Príde mi, že ľudia tohto veľmi nie sú schopní. Potrebujú mať na svoje otázky jasné a jednoduché odpovede. Niekedy až príliš jednoduché. Vidno to podľa mňa hlavne vo vzťahu k politike. Moja predstava je, že by sme sa na rôzne názorové strany, napr. na ľavicu a pravicu, mali pozerať rovnako kriticky a zamýšlať sa nad argumentami, ktoré k jednotlivým témam ponúkajú. A možno v niečom majú trochu viac pravdu jedni, v inom zas druhá strana a pod. V praxi to ale vyzerá tak, že ľudia si vyberú jednu stranu, ktorá to má podľa nich všetko jasne zrátané a tí druhí sú podľa nich mimo.
Trošku viac pochybnosti do zmýšľania by nezaškodilo. Poker vás práve toto uči, že si nemôžete byť vždy vecami tak úplne istí. A často to aj tak býva, že tí, ktorí zažijú nejaké úspechy, vyhrajú pár turnajov a pod. a myslia si, že majú celý poker zmáknutý, sa potom najviac popália.
Spomínal si, že obdobia intenzívneho hrania pokru sa ti často striedajú s obdobiami, kedy si aj mesiac nezahráš. Ako najčastejšie vypĺňaš čas, keď sa práve nevenuješ hre? Čomu sa venuješ, čo čítaš...
Čo čítam? Uhh, to veru neviem. Čomu sa venujem dosť záleží od toho, prečo ten poker v danej chvíli nehrám. Niekedy nehrám, lebo skrátka nie sú dobré hry, niekedy preto, že sa fakt cítim vyhoretý, no a inokedy proste mám naplánované niečo iné alebo mi niečo do toho príde. V posledných pár rokoch... lebo do istej doby to bolo tak, že všetok môj pracovný čas bol venovaný pokru, ale v posledných pár rokoch mám aj inú robotu. Lebo ono to ani inak nejde. Ak mám také obdobie, že mesiac hrám poker každý deň, tak potom nejaký čas nechcem pokrový stôl ani vidieť.
Rád vymýšľam nové veci, investujem do nejakých pokrových projektov a snažím aj navrhovať koncepty na nové turnaje a nové hry. Aj na zlepšenie Tritonu mám nejaké nápady, tak uvidíme, čo z toho bude.
A súdiac podľa toho, čo si hovoril doteraz, najviac by ti svedčila nejaká riaditeľská pozícia predpokladám.
To rozhodne nie, určite mi nedávajte nič riadiť (smiech). Zvládol by som byť nejaký predseda predstavenstva. To je viac pre mňa, než byť riaditeľom. Na riaditeľa nie som stavaný. Vidím to na sebe aj čo sa týka vytvárania stratégií v pokri. Viem veľmi dobre zhodnotiť niekoho stratégiu, vychytať v nej muchy, nájsť nejaké vylepšenia a tak ďalej, ale keď vymýšľam nejakú stratégiu ja, vždycky to dopadne hrozne. Vždy sa mi tam podarí zakomponovať nejakú sprostosť, ktorá je úplne, ale úplne mimo toho, čo by malo byť správne (smiech).
Napríklad v Short Decku. Short Deck som začal hrať niekedy v roku 2016, čiže ešte predtým, než sa hra stala fakt populárnou. Takže som bol zo začiatku aj o kus lepší než všetci ostatní, lebo s tým proste nikto nemal toľko skúsenosti, čo ja. A keď sa na to pozerám spätne, tak niektoré koncepty, s ktorými som prišiel, boli vyslovene hlúpe. Darilo sa mi aj napriek tomu, ale... hej. Toto fakt nie je moja parketa.
Veľmi sa mi páčilo, čo si mi povedal keď sme sa bavili minule. Že si človek, ktorý sa nebojí robiť chyby. Že horšie je podľa teba niečo vôbec nevyskúšať len preto, že sa bojíš, že urobíš chybu.
Čo je inak podľa mňa tiež vlastnosť, ktorú by nemal mať riaditeľ firmy (smiech). Ale áno. Urobil som na svojej ceste veľmi veľa chýb, zrejme viacej, než väčšina ľudí, s ktorými hrávam. Moja edge je podľa mňa v tom, že si skôr tie chyby uvedomím, vďaka čomu ich viem aj rýchlejšie napraviť.
A to je asi recept nie len na poker, ale aj na život. Vidieť čo najskôr identifikovať, čo robím zle, aby som mohol hneď začať pracovať na náprave.
V pokri je to ale jednoduchšie. Tam si hneď všimnete, keď vás niekto nachytá na hruškách, že ok, toto asi nebude dobre. V živote to podľa mňa také očividné nebýva. Ale myslím, že som vcelku dobrý aj v tomto.
Ľudia o tebe zase až tak veľa nevedia, na obrazovkách sa objavíš z času na čas. Kolujú o tebe rôzne fámy, teórie... Ak by si mohol túto príležitosť využiť na to, aby si ľuďom povedal niečo, čo možno nevedia a chcel by si, aby to vedeli, čo by to bolo?
Tak na túto otázku budem potrebovať time bank (smiech). Neviem, podľa mňa som vcelku otvorený človek, nemám nejakú jednu konkrétnu vec, ktorú by som chcel... teda, vlastne, áno. Prial by som si, aby si hráči, hlavne profesionáli uvedomili, že poker môže byť a mala by byť zábava. A ak chceme, aby rekreační hráči sedeli s nami pri stole a nie na blackjacku alebo baccarate, musíme sa o tento náš poker trošku viacej starať. Robiť ho zaujímavejším, vymýšľať nové hry, nové vychytávky. Hrať dookola 8-handed no limit hold’em, to človeka veľmi rýchlo unudí.
Keď praskla bublina okolo Full Tilt Pokru, skoro všetci boli ticho, zalezení, no ty si sa rozhodol otvorene prehovoriť a postaviť sa za hráčov. To bola vcelku veľká vec.
(dlhá pauza) Bola to veľmi prekérna situácia, na mnoho ľudí bol kladený obrovský tlak. Ale... hej. Som spokojný s tým, ako som sa k tej veci postavil. Snažil som sa urobiť to najlepšie, čo som mohol. Akože, pozerajúc spätne, niektoré veci sa samozrejme dali urobiť lepšie ale... hlavne Full Tilt to mal celé robiť úplne inak.
Full Tilt v podstate trval na tom, aby ich spozorovaní profíci verejne nevystupovali.
To by bolo pre mňa asi to najjednoduchšie, ale ja nie som človek, ktorý by si z princípu vyberal najľahšiu cestu. Ak mám na niečo svoj názor a som v situácii, kedy je podľa mňa dosť dôležité vyjadriť ho, urobím to.
Mnoho ľudí tento rozhovor pozerá s tým, že by sa chceli niekedy stať profesionálnymi hráčmi pokru. Alebo si nie sú istí, či hrať poker profesionálne. Je nejaká rada, ktorú by si venoval im?
Vieš, v živote stretnete množstvo rozličných ľudí. A od každého sa dá podľa mňa niečo naučiť. A keď sa ma ľudia pýtajú na rady ohľadom toho, ako byť lepším hráčom, vždy hovorím jedno – priznávajte si svoje chyby a učte sa z nich. A nebojte sa ich robiť. Strašne veľa ľudí sa tak veľmi boji robiť chyby. Nie len v pokri, ale celkovo v živote.