SPADEPOKER>POKER NEWS> Príbeh o pokrovom amatérovi, ktorý takmer porazil najťažší finálový stôl v…

Príbeh o pokrovom amatérovi, ktorý takmer porazil najťažší finálový stôl v histórií Main Eventu WSOP

Písal sa rok 2001 a neznámy pokrový amatér Stan Schrier sa mohol poľahky stať Chrisom Moneymakerom, ktorý dva roky na to rozpútal pravý pokrový ošiaľ. Jediné, čo musel vtedy Stan spraviť, bolo poraziť najťažší finálový stôl v histórií Main Eventu WSOP.

Keďže história pamätá len na víťazov, tento príbeh ste pravdepodobne nepočuli, no to nič neuberá na jeho hodnote. Písal sa máj 2001, len dva roky pred tým ako náhodný nováčik Chris Moneymaker, ktorý nikdy nehral live NLH turnaj, porazil tých najlepších a stal sa víťazom Main Eventu WSOP. Premena 86$ satelitu na fantastických dva a pol milióna dolárov napísala príbeh pokrového Rocky Balbou, ktorý sa razom stal nevídaným fenoménom.

Amatér, ktorý porazil svetovú elitu. Bolo to čisté šialenstvo, niečo nepredstaviteľné, ako keby ste zázrakom porazili Tigera Woodsa, Rogera Federera či Michaela Jordana. No i napriek tomu to Moneymaker dokázal. No kým všetci oslavujú Chrisa a ním spojený pokrový boom, už dva roky predtým bol len krôčik od tohto úspechu Stan Schrier, hráč, o ktorom ste pravdepodobne nepočuli, no ktorý sa mohol tučnými písmenami vpísať do histórie svetového pokru.

Stan, rodák z Nebrasky, mal vždy rád poker, no v jeho rodnom kraji veľa pokrovej akcie nebolo, preto sa rozhodol vybrať do Vegas. V tom čase sa takmer všade hrával limit hold´em a po kluboch fičali predovšetkým cashovky. To bolo to jediné, čo z pokrového sveta Stan poznal. Po tom, čo na sklonku dôchodku predal svoju sieť obchodov z potravinami, výlet do Vegas sa javil ako rozumný začiatok „oddychu na dôchodku“.

Netrvalo dlho a Stan sa ocitol v legendárnom Binion´s Horseshoe kasíne, kde ho medzi rečou niekto nahovoril, aby vyskúšal 80$ satelit do Main Eventu WSOP. Slovo dalo slovo, Stan tento satelit zapol a nejakým zázrakom ho vyhral. No a po štyroch náročných 14-hodinových dňoch sa zrazu objavil na finálovom stole turnaja všetkých turnajov, kde čelil Carlosovi Mortensenovi, Philovi Hellmuthovi, Mikeovi Matusowovi, Philovi Gordonovi či Deweymu Tomkovi (a mohlo byť ešte horšie, keby Daniel Negreanu nevypadol na 11.mieste).

Mortensen, Hellmuth a Tomko sú členovia elitnej WSOP Poker Hall of Fame a na svojom konte majú milióny dolárov a nespočet pokrových úspechov. Mortensen je nebezpečný hráč známy svojou agresívnou hrou, Hellmuth je s 15 náramkami s prehľadom na čele historických WSOP tabuliek, no a Tomko zas dvojnásobný runner-up Main Eventu, ktorému skrátka nechcete čeliť. Gordon má na svojom konte 2 WPT tituly  a 5 úspešných pokrových kníh, Matusow zas bol preslávený štyrmi WSOP náramkami a brutálnym „table talkingom“, pre ktorý ho všetci prezývali „The Mouth“ (ústa).

Na a teraz si predstavte, že medzi týchto žralokov hodíte dôchodcu, ktorý sa celý život živil prevádzkovaním obchodov s potravinami.  „Bol to čistý adrenalín“, spomína po rokoch Stan. „Bol som na tom stole 63-ročný dedko, ktorý nikdy predtým nehral no-limit turnaj.“

Do pohody mu rozhodne nepomohol ani extravagantný Hellmuth, ktorý sa krátko pred finálovým stolom vyjadril: „Mal by som byť najlepším NLH hráčom sveta, čo môžem teraz jednoznačne dokázať. Som v zóne a hrám bezchybne, museli by ste byť blázni aby ste sa ma nebáli!“.Áno, tí, ktorí sa v na prelome tisícročí dokázali živiť pokrom, boli naozaj dobrí a Stan sa rozhodne mal čoho obávať. „Celý život som podnikal a denno-denne sa stretával s tlakom. Toto pre mňa nie je tlak, ale potešenie! (This isn´t pressure, this is pleasure!)“

Stan na finálový stôl naskočil ako piaty na chipoch a jeho stratégiou bolo hlavne ostať v pohode. „Celý život som bol v biznise trpezlivý a to isté som robil aj v pokri. Mortensen mal viac ako polovicu chipov a ja som ho mal zrovna po pravici. Na stole bolo mnoho loose hráčov a tak som sa rozhodol hrať tight a čakať kým sa vyradia pekne jeden za druhým.“

„Raz som mal tú česť v Rene hrať s Philom Iveym, proti ktorému som v jendom spote vypálil veľký bet. Phil niekoľko minút tankoval a nakoniec zahodil so slovami „Ty si jediný človek na stole, komu to zahodím, Tighty Whitey.“ No a tak vznikla moja prezývka.“ Tento herný štýl si uvedomil aj Matusow, ktorý v jednom momente na tomto finálovom stole už nevydržal „Preboha, budeš už konečne niečo hrať?! Dúfam, že hej, aby som mohol hneď karty zahodiť!“

Aby toho nebolo málo, niekoľkokrát sa stalo, že Stan zabudol, že má karty, a že je na rade a všetci tak museli čakať, kým sa vyjadrí. Z dlhého tanku tak väčšinou bola len nevšímavosť, ktorá ešte viac vytáčala osadenstvo tohto stola. Medzi hráčmi to vrelo ale aj mimo Stana, napríklad Gordon v jednom spote vybluffoval Hellmutha a hrdo mu to dal pocítiť: „Nie si jediný, kto tu vie hrať poker!“.

Aj napriek tomu, že si hráči nič nedarovali, spomína Stan na osadenstvo tohto stola v dobrom. „Veľmi si ma nevšímali, takže som mal možnosť ukradnúť pár blindov. Chcel som hrať len prémiovky, no veĺa som ich nedostal. Niečo som povyhrával s flushom proti Steveovi Riehle, no predovšetkým som sa snažil len šplhať po výplatnom rebríčku.“

Po tom, čo CG amatér Steve Riehle a Nemec Henry Nowakowski bustli, situácia ešte pritvrdila. Sedelo tam 5 špičkových hráčov....a ja! Nešlo mi až tak o peniaze, skôr to bola pre mňa pocta byť na takomto finálovom stole WSOP. No keď som po chvíli z tohto šoku vyšiel, začal som si uvedomovať payjumpy a naozaj som chcel vyhrať“.

 

No a tak jeden po druhom pekne padali. Najprv Matusow, potom Hellmuth a nakoniec aj Gordon.„Hellmuth to znášal najhoršie. V raily mal so sebou celú rodinu a do poslednej chvíle nemohol uveriť tomu, čo sa stalo.“ No a tak sa Stan objavil na stupienku víťazov, kde už ale svoj rozprávkový run musel ukončiť. V poslednej ruke si s QT zatočil proti Tomkovmu páru KK a keďže board pomoc nepriniesol, skončil sa tento rozprávkový príbeh o niečo skorej, ako by bolo možno verejnosti milé.

V heads-upe o titul šampióna WSOP sa Tomko objavil po druhý krát, no podobne, ako v roku 1982, kedy sa musel skloniť pred Jackom Strausom, mu aj tento krát súper vyfúkol vysnívaný triumf. Všetko ukončil flop JT3 , na ktorom sa borci do seba stackli s kombináciami KQ (Mortensen) a AA (Tomko). Turnová 3 nič nezmenila, no riverová 9 definitívne ukončila tento turnaj a triumf prisúdila Carlosovi Mortensenovi.

„Tak, ako po celý život v biznise, ani tu som nikdy nestratil hlavu. No, čo ma fakt zabolelo bolo, keď ma reportéri spovedali tesne po vypadnutí a zatiaľ za mojim chrbtom na finálový stôl kládli 1,5 milióna dolárov.“V tom roku to bola rekordná suma za prvé miesto, nie len v pokri, ale celkovo vo svete športu. Taktiež 613 entries vytvorilo v tom roku rekordne najväčší ME WSOP s prizepoolom 5,9milióna dolárov. No i napriek tomu šek na 699,315$ určite nebol na zahodenie. „Určite pomôže, keď máte na účte nejaké peniaze a nie ste z payoutov tak vystrašený. Keď sa snažíte za každú cenu prežiť každý jeden payjump, nič dobré to neveští,“ uzavrel debatu Stan.

Dnes, 18 rokov po tomto úžasnom príbehu, je Stan stále nesmierne hrdý na svoj run. „Na finálový stôl ME WSOP sa ročne dostane len 9 ľudí. No a ja som bol jedným z nich!“. Stan na poker ani zďaleka nezanevrel a hneď ďalší rok si na svoje konto pripísal celý tucet účastí na finálových stoloch. K dnešnému dňu Hendon Mob eviduje pri jeho mene 54 cashoutov a takmer milión dolárov v live turnajových výhrach.

Zaujímavosťou ostáva aj fakt, že až do roku 2016, kedy ho potrápili zdravotné ťažkosti, Stan každý jeden rok hral Main Event, do ktorého sa každý jeden krát dokázal kvalifikovať! „Nikdy neplatím plnú sumu, verím v satelity!“No a práve satelity sú to, čo všetko naštartovalo. Či už v prípade Stana Schriera alebo o dva roky legendárneho Chrisa Moneymakera.